Úvodom si dovoľujeme upozorniť, že na základe aktuálnych informácií zverejnených na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by sa poskytnuté príspevky nemali zdaňovať pri podávaní daňového priznania fyzických osôb za rok 2020. Táto zmena má byť prijatá vo forme zákona v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.

Dňa 31.03.2020 boli uznesením vlády SR č. 178 schválené podmienky projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov, v zmysle ktorého môžu od 06.04.2020 zamestnávatelia, ktorí boli nútení zavrieť svoje prevádzky na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva, požiadať o príspevok na mzdu zamestnanca, ktorý môže byť poskytnutý až do výšky 80 % hrubej mzdy zamestnanca.(tzv. príspevok v rámci Opatrenia č.1)

Kto môže žiadať o príspevok? Zamestnávatelia a SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi, ktorí museli svoju prevádzkovú činnosť obmedziť alebo zastaviť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a z tohto dôvodu došlo na ich strane k uplatneniu prekážky v práci na strane zamestnávateľa s povinnosťou vyplácania náhrady mzdy.

Kto nie je oprávneným žiadateľom? Zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy (právnickou osoboua zapísanou v štatistickom registri organizácií) a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov. 

Výška príspevku? Maximálna výška príspevku na jedného zamestnanca je 80 % mzdy zamestnanca (hrubého priemerného zárobku), najviac vo výške 1.100,- eur. (V prípade zamestnávateľov, ktorí vyplácajú zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80% priemerného zárobku zamestnanca na základe dohody so zástupcami zamestnancov, ide o príspevok vo výške najviac 880,- eur.)

Ak je náhrada mzdy nižšia ako 1.100,- eur, príspevok je najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.

Obdobie, za ktoré je možné príspevok poskytnúť? Od 13.03.2020, t. j. od dňa núteného uzatvorenia niektorých prevádzok v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva do  konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

Podmienky poskytovania príspevku na mzdu zamestnanca:

• príspevok môže byť poskytnutý na mzdu len takéto zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere u zamestnávateľa (najneskôr od 01.03.2020), nevzťahuje sa teda na „dohodárov“,
• príspevok na mzdu zamestnanca nemôže byť poskytnutý, ak je zamestnanec vo výpovednej lehote,
• príspevok na mzdu zamestnanca nemôže byť poskytnutý, ak je zamestnancovi poskytovaná nemocenská dávka alebo ošetrovné,
• príspevok na mzdu zamestnanca nemôže byť poskytnutý, ak je zamestnávateľovi na zamestnanca poskytovaný iný príspevok na mzdu,
• zamestnávateľ musí udržať pracovné miesto zamestnanca najmenej po dobu 2 nasledujúcich mesiacov po mesiaci, za ktorý bol príspevok na mzdu poskytnutý,
• príspevok môže žiadať len zamestnávateľ, ktorý vypláca zamestnancom náhradu mzdy podľa Zákonníka práce,
• spĺňa podmienky podľa § 70 ods.7 z. č. 595/2003 Z. z. o službách zamestnanosti,
• nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
• zamestnávateľ vznikol a začal svoju činnosť prevádzkovať najneskôr 01.02.2020.

Kam adresovať žiadosť o príspevok? Žiadosti o poskytnutie príspevku sa predkladajú miestne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je úrad v sídle zamestnávateľa. Spolu so žiadosťou sa predkladá aj Výkaz pre priznanie príspevku. Žiadosť sa vypĺňa a zasiela elektronicky, žiadateľ ju nepodpisuje!

Súčasťou Žiadosti o poskytnutie príspevku je aj čestné vyhlásenie zamestnávateľa o spĺňaní podmienok na poskytnutie príspevku, ktoré môže byť predmetom neskorších kontrol.[/accordion_content][/accordion]

Finančná pomoc sa môže poskytnúť formou:

a) Záruka za poskytnutý úver - záväzok Ministerstva financií SR voči malému a strednému podniku, že uhradí jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s bankou v prípade, ak ho podnik nebude schopný plniť. Ak bude ministerstvo plniť predmetný záväzok zo záruky za úver, Ministerstvu financií SR vznikne pohľadávka voči danému podniku v rozsahu tohto plnenia, ktorú bude musieť daný podnik neskôr splatiť. Podmienky na poskytnutie záruky, ktoré musí podnik spĺňať sú, napr.: podnik ku dňu podpisu zmluvy o úvere nemá dlhy na poistnom po lehote splatnosti viac ako 180 dní voči Sociálnej poisťovni a voči zdravotnej poisťovni, nebolo voči nemu začaté konkurzné konanie ani reštrukturalizácia, nejde o podnik, ktorý má v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vykonávanie činnosti dočasného zamestnávania (a ďalšie podmienky určené bankou).

b) Bonifikácia úroku poskytnutá podniku zo štátneho rozpočtu, ak podnik

1. v období určenom v zmysle zmluvy o úvere udrží úroveň zamestnanosti určenú v zmluve o úvere a
2. na konci obdobia určeného v zmysle zmluvy o úvere nebude mať záväzky na poistnom na sociálne poistenie, na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie alebo na poistnom na verejné zdravotné poistenie po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni a/alebo zdravotnej poisťovni, nad výšku určenú v zmluve o úvere.

Ministerstvo financií SR určilo ďalšie podmienky a postup poskytovania finančnej pomoci a technického zabezpečenia finančnej pomoci a postup pri plnení záväzku zo záruky za poskytnutý úver v zmluvách uzatvorených s bankami.

Úvery na podporu malých a stredných podnikov za účelom udržania ich prevádzky a zamestnanosti, ktoré boli ovplyvnené negatívnymi následkami šírenia pandémie COVID-19:

• „Prevádzkový úver PODNIKATEĽ 2020“, poskytovaný Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s., s možnosťou žiadania o úver od 20.04.2020, (ďalej len „Úver č. 1“) a
• „COVID úver“, poskytovaný EXIMBANKOU  SR, s možnosťou žiadania o úver od 27.04.2020 (ďalej len Úver č. 2“).

Kto môže žiadať o úvery?

• malý podnik: podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 mil. eur, a
• stredný podnik: podnik, ktorý zamestnáva najmenej 50 osôb ale menej ako 250 osôb, a ktorého ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur, a/alebo, ktorého celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. eur.

V prípade Úveru č. 2 môžu byť žiadateľom malé a stredné podniky, ktoré sa aspoň čiastočne zaoberajú exportnými činnosťami.

Účel úverov:

• financovanie nákladov na udržanie prevádzky a zamestnanosti,
• financovanie investícií do hmotného a/alebo nehmotného majetku na udržanie prevádzky a zamestnanosti,
• splatenie záväzkov voči Sociálnej poisťovni a/alebo zdravotnej poisťovni.

Splatnosť úverov je maximálne 3 roky, pričom počas prvého roka jeho čerpania platí odklad platenia splátok úveru a úrokov.

Výhody úverov:

• odklad splácania istiny a úroku na 1 rok,
• bonifikácia úroku za celé obdobie poskytovania úveru (po splnení podmienok definovaných nižšie).

Maximálna výška úverov predstavuje sumu vo výške 50 % celkového obratu spoločnosti za rok 2019, pričom maximálna výška Úveru č. 1 je 350.000,- eur a minimálna 10.000,- eur, a výška Úveru č. 2 sa pohybuje v rozsahu od 100.000,- eur do 500.000,- eur.

Podmienky bonifikácie úveru:

a) v období 12 mesiacov odo dňa prvého čerpania úveru podnik udrží úroveň priemerného stavu zamestnancov oproti priemernému stavu zamestnancov za 12 mesiacov

b) predchádzajúcich mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie úveru; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak k zníženiu priemerného stavu riadnych zamestnancov v sledovanom období dôjde z dôvodu nepredvídateľných okolností (smrť zamestnanca a pod.), ktoré nastali v priebehu posledných dvoch mesiacov sledovaného obdobia a ktoré je možné náležite preukázať,

na konci obdobia uvedeného v písmene a):

• nebude mať žiadne záväzky po lehote splatnosti viac ako 1 mesiac na poistnom voči Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, ak v čase poskytnutia úveru tvorili takéto záväzky sumu nižšiu, ako bola suma poskytnutého úveru,
• nebude mať vyššie záväzky na poistnom voči Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, ako bola suma takýchto záväzkov v čase podania žiadosti o úver a znížená o sumu poskytnutého úveru, pričom na tieto záväzky má s príslušnou poisťovňou dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dodržiava.

Dňa 09.04.2020 sa stal účinným zákon, ktorý umožňuje odklad splátok úverov a pôžičiek pre malé a stredné podniky, SZČO a aj pre bežných občanov. O odklad splátok je možné požiadať banky kedykoľvek počas pandémie, a to najviac na obdobie 9 mesiacov. V prípade úverov poskytovaných leasingovými alebo nebankovými spoločnosťami je možné požiadať o odklad splátok na obdobie 3 mesiacov s možnosťou predĺženia o ďalšie 3 mesiace. Pri podávaní žiadosti treba však brať do úvahy, že odklad splátok nebude bezplatný, nakoľko odložením splátok sa časť splátok neodpustí, ale  presunie sa na koniec obdobia splácania úveru. To znamená, že o obdobie, o ktoré sa odložia splátky úveru/pôžičky, sa následne predĺžia termíny splácania splátok úveru/pôžičky, prípadne bude možné alikvotne navýšiť splátky, ktoré sa začnú splácať po skončení pandémie. Ak si dlžník rozmyslí potrebu odkladu, má možnosť oznámiť banke záujem na zrušení odkladu a pokračovaní v riadnom splácaní. Pri zvažovaní odkladu splátok je potrebné zobrať na vedomie aj skutočnosť, že banky si budú nárokovať úroky z poskytnutého úveru/pôžičky aj za obdobie odkladu splátok.

Nemocenská dávka

Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len „krízová situácia“) vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v bežnej výške 55 % denného vymeriavacieho základu, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Ide teda o zmenu vo vzťahu k doterajšej právnej úprave, podľa ktorej nemocenskú dávku vyplácal počas prvých dní zamestnancovi zamestnávateľ, a to sčasti v nižšom rozsahu. Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, sa považuje za dočasne práceneschopného a je povinný o ich nariadení svojho zamestnávateľa riadne informovať.

Výška nemocenskej dávky v rozsahu 55% denného vymeriavacieho základu platí aj pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie.

Zdôrazňujeme, že karanténne opatrenie alebo izolácia môže byť nariadená len Úradom verejného zdravotníctva SR, resp. Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, nejde teda napr. o izoláciu na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca.

Zároveň uvádzame, že vyššie uvedené sa vzťahuje len pre osoby, ktoré boli uznané PN z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie najskôr dňa 27.03.2020. V prípade, ak bola osoba uznaná PN z rovnakých dôvodov pred týmto dátumom, Sociálna poisťovňa postupuje pri vyplácaní nemocenskej dávky rovnakým spôsobom, ako v prípade vyplácania nemocenskej dávky pri akejkoľvek inej diagnóze (teda nemocenskú dávku vypláca až od 11. dňa práceneschopnosti).

Žiadať o nemocenské sa v zmysle informácií na webe Sociálnej poisťovne podáva nasledovne:

1. Telefonicky alebo e-mailom kontaktujete svojho ošetrujúceho lekára, ktorý vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, na ktoré uvedie aj telefónne číslo pacienta.
2. Lekár bez ohľadu na chýbajúci podpis pacienta zašle príslušné diely potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne.
3. Ak je pacientom zamestnanec, Sociálna poisťovňa zašle časť potvrdenia zamestnávateľovi. Pacient, ak je zamestnancom, je povinný informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej práceneschopnosti.
4. Sociálna poisťovňa následne kontaktuje pacienta a spíše s ním žiadosť o dávku, Ak na potvrdení o práceneschopnosti však nebol uvedený telefonický kontakt na pacienta, musí sám pacient kontaktovať pobočku Sociálnej poisťovne a až potom sa spíše žiadosť o dávku.

Ošetrovné

Nárok na ošetrovné v čase krízovej situácie vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za predpokladu, že oprávnený:

a) osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia 16 rokov veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo

b) sa stará o dieťa do dovŕšenia 11 rokov veku (alebo do 18 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom),ak:

• bolo dieťaťu nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
• ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
• osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať,

c) opatruje príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela/lku, rodičov manžela/lky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bola nariadená karanténa.

Opatrenie, ktoré má pomôcť riešiť situáciu rodičov najmä po skončení rodičovskej dovolenky, kedy nemajú kam umiestniť svoje deti z dôvodu uzatvorených škôlok, spočíva aj v rozšírení okruhu osôb s nárokom na ošetrovné: Nárok vzniká aj osobe, ktorá je nemocensky poistená a ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac

• v ktorom dieťa dovŕšilo 3 roky,
• v ktorom dieťa dovŕšilo 6 rokov, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,
• v ktorom dieťa prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom, ak je mladšie ako 6 rokov,
• v ktorom dieťa dovŕšilo 6 rokov, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do náhradnej starostlivosti,
• v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa poistencovi zverené do náhradnej starostlivosti, ak je toto dieťa mladšie ako 6 rokov.

Uvedené ošetrovné môže poistenec čerpať aj vtedy, ak takáto situácia nastala pred účinnosťou tohto zákona a trvá aj po nadobudnutí účinnosti, pričom nárok vzniká aj za obdobie, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti zákona (27.03.2020).

Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa taktiež vo výške 55% denného vymeriavacieho základu, pričom toto môže byť vyplatené za totožné obdobie len raz a len jednej osobe, bez ohľadu na to či sa počas rovnakého obdobia starala o jednu alebo viac osôb.

Postup uplatnenia zverejnený na web stránke Sociálnej poisťovne:

1. Žiadosti o ošetrovné postačuje poslať Sociálnej poisťovni poštou resp. e-mailom (formulár zverejnený na internetovej stránke Sociálne poisťovne), ktorá si overí skutočnosti zo žiadosti a začne konanie o dávke ošetrovného.
2. Následne informovať zamestnávateľa o danej skutočnosti.
3. Je nevyhnutné zasielať vždy na konci mesiaca aj čestné vyhlásenie (formulár zverejnený na internetovej stránke Sociálnej poisťovne), z ktorého je zrejmé, počas ktorých dní žiadateľ ošetrovanú osobu ošetroval. V prípade, ak potreba ošetrovného bude trvať aj nasledujúci mesiac, je nevyhnutné opäť na konci daného mesiaca zaslať Sociálnej poisťovni ďalšie čestné vyhlásenie.
4. V prípade detí do 11 rokov, prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, nie je potrebné kontaktovať pediatra a nárok na ošetrovné po uzavretí školského zariadenia vzniká automaticky. V prípade dieťaťa, ktoré má 11 a viac rokov (do 16 rokov), treba telefonicky kontaktovať pediatra, ktorý ak to uzná za vhodné, vystaví žiadosť o ošetrovné z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa a pošle ju do Sociálnej poisťovne (žiadosť o ošetrovné nezasiela rodič, ale lekár). Sociálna poisťovňa následne začne konanie o dávke ošetrovného.[/accordion_content]

• platenie poistného podľa z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• platenie preddavkov na poistné podľa z. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,
• za obdobie marec 2020 až do 31. júla 2020, a to za podmienky, že tržby alebo príjmy z podnikania daných osôb klesli o viac ako 40 %.

Odklad je možné uplatniť, aj keď v čase ich platenia už platiteľ nebude zamestnávateľom alebo SZČO. Spôsob určovania poklesu tržieb alebo príjmov z podnikania bude dodatočne upravený nariadením vlády, ktorým môže vláda zároveň ustanoviť aj iný termín splatnosti odvodov ako je 31.07.2020.

Odklad splatnosti do 31.07.2020 platí aj pre povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a povinnosť osôb platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z.(nevyžaduje sa splnenie podmienky poklesu tržieb).

Spôsob určovania poklesu tržieb alebo príjmov z podnikania je upravený nariadením vlády, účinným od 10.04.2020 č. 76/2020, v zmysle ktorého sa pokles určí porovnaním výšky tržieb alebo príjmov za vykazovaný mesiac:

• s výškou tržieb alebo príjmov dosiahnutých za rovnaký mesiac v predchádzajúcom roku,
• s mesačným priemerom tržieb za predchádzajúci rok (ak vykonával činnosť celý predchádzajúci rok), alebo
• s mesiacom február 2020 (ak nevykonával činnosť v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka)

Uplatnenie nároku na odklad platenia poistného sa uskutočňuje formou vyplnenia a odoslania formulára, ktorý je zverejnený na webových stránkach poisťovní, a v ktorom zamestnávateľ alebo SZČO vyznačí okrem iného aj spôsob, akým bol pokles tržieb vypočítaný. Formulár sa Sociálnej poisťovni zasiela elektronicky alebo poštou.

Nariadením vlády môže byť dodatočne ustanovený aj iný termín splatnosti odvodov ako je 31.07.2020.

V zmysle parlamentom schváleného zákona bola upravená možnosť zamestnávateľa a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO neplatiť sociálne poistné, starobné dôchodkové alebo doplnkové dôchodkové poistenie za apríl 2020 (toto obdobie môže byť vládou predĺžené), ak v mesiaci apríl 2020 mali aspoň 15 dní zatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva. Splnenie podmienok na odpustenie platenia poistného sa preukazuje čestným prehlásením predloženým Sociálnej poisťovni v lehote do 8. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý nie sú dané osoby povinné platiť poistné. Pozor, toto odpustenie sa však netýka platenia zdravotného poistenia. [/accordion_content]

Od 25.4.2020 je účinný zákon, ktorý upravuje platenie preddavkov na daň z príjmov, ktoré je možné uplatniť po prvý raz pri preddavkoch splatných v máji 2020.

Ak je subjekt povinný platiť preddavky na daň z príjmov, ktoré sú splatné počas obdobia pandémie, tieto preddavky sa neplatia za obdobie, ktoré bezprostredne nasledujúce po období, v ktorom mu poklesli tržby najmenej o 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ak ide o povinnosť platenia štvrťročných preddavkov, je nevyhnutné porovnávať úhrn tržieb za mesiace tvoriace predchádzajúci štvrťrok s úhrnom tržieb za rovnaké mesiace v predchádzajúcom roku.

Teda odklad platenia preddavkov, ktoré je subjekt povinný uhradiť za máj 2020 do konca mesiaca máj 2020, je možné uplatniť vtedy, ak tržby za mesiac apríl 2020 budú aspoň o 40 % nižšie, ako tržby dosiahnuté v apríli 2019. V prípade platenia štvrťročných preddavkov, napríklad za mesiace máj, jún, júl 2020, ktoré sú splatné na konci mesiaca júl 2020, je nevyhnutné porovnať tržby za mesiac február, marec, apríl 2020 s tržbami za február, marec, apríl 2019.

Tieto preddavky nie je subjekt povinný uhradiť už po skončení pandémie, ale túto povinnosť si splní až pri podaní daňového priznania k dani z príjmov.

Splnenie podmienok na uplatnenie odkladu platenia preddavkov je nevyhnutné preukázať správcovi dane predložením čestného vyhlásenia, a to v lehote 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavkov.[/accordion_content]

V zmysle zákona účinného od 25.4.2020 si daňovník môže započítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu, a to stratu za obdobie od roku 2015 do 2018. Maximálna výška, ktorú je možné odpočítať od  základu dane z príjmov je 1 milión eur.

Pri uplatňovaní odpočítavania, sa postupuje tak, že najskôr sa odpočíta najstaršia strata, teda v prípade strát za rok 2015, 2016, 2017, sa postupuje od straty za rok 2015, k strate za rok 2016 až po stratu za rok 2017.

Odpočítanie straty je možné realizovať za obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie v období od 01.01.2020 do 31.12.2020.[/accordion_content]

Právna úprava dočasnej ochrany podnikateľov nadobudne účinnosť dňa 12.05.2020, a od tohto dátumu budú môcť podnikatelia žiadať o jej poskytnutie.

Komu je určená dočasná ochrana?

Podnikateľom (PO alebo FO-podnikateľom):

- ktorých sídlo alebo miesto podnikania je na území SR,

- ktorých oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12.03.2020, 

Kto nie je oprávneným žiadateľom?

Banky, inštitúcie elektronických peňazí, poisťovne, zaisťovne, zdravotné poisťovne, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, burzy cenných papierov, centrálni depozitári cenných papierov, subjekty kolektívneho investovania, prevádzkovatelia platobného systému, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, platobné inštitúcie a veritelia s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu.

V čom spočíva poskytnutie dočasnej ochrany?

• prerušenie konania o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktorý bol podaný po 12.03.2020 alebo počas dočasnej ochrany, a prerušenie konkurzného konania, v ktorom nebol vyhlásený konkurz a ktoré začalo na základe návrhu veriteľa, ktorý bol podaný po 12. marci 2020,
• podnikateľ nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok počas trvania ochrany, čo platí aj pre osoby povinné podať návrh v jeho mene (štatutárne orgány),
• prerušenie exekučného konania začatého po 12.03.2020 voči podnikateľovi pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti počas trvania dočasnej ochrany, pričom ak ide o prerušenie konania po začatí exekúcie, prerušenie konania bude mať rovnaké účinky ako odklad exekúcie bez blokovania majetku,
• voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nie je možné začať výkon záložného práva na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku, a ak bola dočasná ochrana poskytnutá počas plynutia lehoty, po uplynutí ktorej možno takéto záložné právo vykonať, účinky oznámenia o začatí výkonu záložného práva nastávajú opätovne zánikom dočasnej ochrany,
• proti pohľadávke, ktorá vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak ide o pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila osobe s ním spriaznenej podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii,
• po poskytnutí dočasnej ochrany nemôže druhá zmluvná strana vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy, alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo v čase od 12.03.2020 do účinnosti tohto zákona a ktorého príčinou sú následky šírenia COVID-19, to neplatí, ak by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku; právo druhej zmluvnej strany na dané úkony pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou po účinnosti tohto zákona nie je dotknuté,
• neplynutie lehôt na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou, vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany,
• povinnosť podnikateľa vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere a uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb, a to od podania žiadosti, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na štatutárny orgán podnikateľa; je zameraná najmä na zákaz rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a na zdržanie sa nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nezanedbateľné zmenšenie,ak je vyhlásený konkurz na majetok podnikateľa, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, je právny úkon, ktorý bol urobený v rozpore s týmto ustanovením neúčinný voči veriteľom,
• povinnosť podnikateľa počas trvania dočasnej ochrany prednostne uhrádzať záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí ochrany (pred skôr splatnými záväzkami),
• podpora financovania počas dočasnej ochrany spočívajúca v tom, že úver a obdobné plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedajú, poskytnuté bezhotovostne počas trvania dočasnej ochrany a bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku sa neposudzujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kríze a neuplatnia sa na ne ustanovenia predpisu o konkurznom konaní o ich uspokojení v poradí ako podriadené, pričom na ich zabezpečenie v prípadnom budúcom konkurze sa neprihliada.

Ako žiadať o poskytnutie dočasnej ochrany?

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany sa podáva na príslušný súd prostredníctvom formulára, ktorý zverejní na svojej web stránke Ministerstvo spravodlivosti SR. Právnické osoby musia podávať žiadosť v elektronickej podobe autorizovanú kvalifikovaným elektronickým podpisom; fyzické osoby-podnikatelia môžu podať žiadosť aj osobne alebo poštou, pričom v takomto prípade musia k žiadosti priložiť kópiu svojho občianskeho preukazu.

Príslušným súdom je súd podľa podnikateľovho sídla alebo miesta podnikania v čase podania žiadosti nasledovne:

Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave,

Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,

Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Nitre,

Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach.

Upozorňujeme, že na žiadosť podanú na nepríslušný súd sa nebude prihliadať a po podaní žiadosti ju nie je možné vziať späť! Po poskytnutí ochrany však bude možné žiadať o zrušenie jej poskytovania aj bez uvedenia dôvodu.

Čo musí obsahovať žiadosť?

Všeobecné náležitosti:

• označenie súdu, ktorému je určená,
• označenie žiadateľa v rozsahu
• meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o FO-podnikateľa,
• názov alebo obchodné meno, sídlo a IČO, ak ide o PO,
• označenie e-mailovej adresy žiadateľa, ak žiadateľ, ktorý je FO-podnikateľom, nemá elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie,
• vyhlásenie, že údaje a vyhlásenia uvedené v žiadosti sú pravdivé, a že sa žiada o poskytnutie dočasnej ochrany podľa tohto zákona (pozn.: ešte nemá číslo, pretože zatiaľ nevyšiel v Zbierke zákonov),
• dátum podania žiadosti a podpis žiadateľa.

Osobitné náležitosti, formulované v žiadosti vo forme vyhlásenia žiadateľa, že:

• je oprávnený podať žiadosť, a podaním žiadosti sleduje účel dočasnej ochrany z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku; ak žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, za porovnateľné obdobie sa považuje mesiac február 2020
• k 12. marcu 2020 nebol v úpadku, 
• ku dňu podania žiadosti nie sú u neho dôvody na jeho zrušenie a vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
• k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
• vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,
• v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
• v kalendárnom roku 2020 okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 neurobil iné opatrenie ohrozujúce jeho finančnú stabilitu alebo jeho následky odstránil,
• vedie riadne účtovníctvo a neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Akým spôsobom súd rozhodne o poskytnutí dočasnej pomoci?

Príslušný súd vydá žiadateľovi Potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany a v Obchodnom vestníku zverejní informáciu o poskytnutí dočasnej ochrany podnikateľovi a údaje podnikateľa, ktorému bola ochrana poskytnutá. Účinky ochrany nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyššie uvedených údajov v Obchodnom vestníku.

Podnikateľ sa následne označuje ako „podnikateľ pod dočasnou ochranou“.

Ako zaniká poskytovanie dočasnej ochrany?

• automaticky dňa 01.10.2020, ak vláda SR nepredĺži toto trvanie, najdlhšie však do 31.12.2020,
• na žiadosť podnikateľa o jej ukončenie, alebo
• rozhodnutím súdu o jej zrušení.

Po zániku poskytovania dočasnej ochrany na žiadosť podnikateľa alebo rozhodnutím súdu nie je možné žiadať opätovne o jej poskytnutie.

Súd o zrušení dočasnej ochrany bezodkladne zverejní informáciu v Obchodnom vestníku spolu s údajmi podnikateľa. Účinky zániku nastávajú od dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyššie uvedených údajov v Obchodnom vestníku.

Ako môže podnikateľ požiadať o zrušenie dočasnej ochrany?

Žiadosť o zrušenie dočasnej ochrany sa podáva rovnako ako žiadosť o jej poskytnutie, a to prostredníctvom formulára, ktorý zverejní na svojej web stránke Ministerstvo spravodlivosti SR.

Ako a kedy súd rozhoduje o zrušení dočasnej ochrany?

Ak predpoklady na poskytnutie ochrany neboli alebo zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany, súd rozhodne o zrušení jej poskytovania, a to:

• z vlastného podnetu, alebo
• na základe kvalifikovaného podnetu.

Kvalifikovaný podnet môže podať každý. Podnet musí obsahovať všeobecné náležitosti a opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o existencii alebo trvaní predpokladov na poskytovanie dočasnej ochrany.

Súd po začatí konania o zrušení ochrany vydáva uznesenie, ktoré doručí podnikateľovi prípadne tomu, kto podal kvalifikovaný podnet, a vyzve podnikateľa na písomné vyjadrenie sa k dôvodom začatia konania v lehote 5 dní, a aby predložil súdu v rozsahu podľa predpisu o konkurznom konaní zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb, a to k 12. marcu 2020.[/accordion_content]

Jedným z opatrení, ku ktorým môže zamestnávateľ pristúpiť v záujme ochrany svojich zamestnancov pred šírením ochorenia, prípadne v záujme umožniť pracovať aj zamestnancom, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu vykonávať svoju prácu na pracovisku, je umožnenie, aby zamestnanci pracovali z domu  alebo z iného ako zvyčajného miesta výkonu práce. Tento spôsob výkonu práce – tzv. home office nie je v Zákonníku práce osobitne upravený. 

Takýto spôsob výkonu práce však nie je možný vzhľadom na druh vykonávanej práce u každého zamestnávateľa, a preto je potrebné posudzovať vhodnosť takéhoto prostriedku s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.

V súlade s poslednou novelou Zákonníka práce realizovanou počas epidémie ochorenia COVID-19 počas účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a opatrení pri ohrození verejného zdravia

a) zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi nariadiť, aby vykonával prácu spôsobom tzv. home office, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,

b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.   

Ďalšou možnosťou, ktorú zamestnávateľovi Zákonník práce ponúka, je možnosť nariadiť zamestnancom z prevádzkových dôvodov hromadné čerpanie dovolenky. Je však potrebné, aby toto opatrenie zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov a len v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, je oprávnený konať samostatne. Vo vzťahu k hromadnému čerpaniu dovolenku však platí obmedzenie, že nesmie byť určené na dobu dlhšiu ako dva týždne.

Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej 2 dni vopred. V prípade, ak má zamestnávateľ záujem na tom, aby zamestnanec nastúpil na dovolenku skôr ako je zákonom stanovený počet dní, môže zamestnávateľ zamestnancovi takýmto spôsobom čerpanie dovolenky určiť len so súhlasom dotknutého zamestnanca.

Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

V tejto súvislosti by sme radi upozornili na zmenu právnej úpravy týkajúcej sa výmery dovolenky zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa – takíto zamestnanci majú nárok na dovolenku v trvaní najmenej 5 týždňov.[/accordion_content]

V prípade, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa prácu nadčas, má zamestnávateľ možnosť dohodnúť sa so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za túto prácu nadčas v rozsahu, v ktorom zamestnanec pre zamestnávateľa prácu nadčas vykonával. [/accordion_content]

V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 má zamestnávateľ aj možnosť zvážiť spôsob rozvrhnutia pracovného času a jeho prípadnú úpravu, pričom prijatie takéhoto opatrenia je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancom najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.

V súvislosti s úpravou určeného týždenného pracovného času je zamestnávateľ povinný povoliť zamestnancovi, ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, na žiadosť zamestnanca zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve.[/accordion_content]

V prípade, ak účel preradenia nemôže byť dosiahnutý preradením zamestnanca v rámci druhu práce podľa pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ oprávnený preradiť zamestnanca po dohode s ním aj na prácu iného druhu. Zamestnávateľ je pritom povinný v tejto súvislosti vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má toto preradenie trvať. V prípade, ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a jeho trvaní.

Ak bol zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu karanténneho opatrenia, ktoré sa mu uložilo podľa osobitných predpisov, a ak po tomto preradení dosahuje nižšiu mzdu v prepočte na odpracovanú hodinu ako keď vykonával práce podľa pracovnej zmluvy, patrí tomuto zamestnancovi doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred preradením. Náklady na doplatok pri karanténnom opatrení uloženom podľa osobitných predpisov hradí zamestnávateľovi orgán verejného zdravotníctva, ktorý ho poskytol, pričom súčasťou doplatku sú aj odvody do poistných fondov, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitných predpisov. Zamestnávateľ je povinný si nárok na úhradu doplatku uplatniť u orgánu verejného zdravotníctva v písomnej žiadosti do 30 dní od skončenia karanténneho opatrenia.[/accordion_content]

a)  je dočasne práceneschopný pre chorobu alebo úraz,

b)  je v karanténe alebo izolácii,

c)  osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu („OČR“),

d)  osobne a celodenne sa stará o inú osobu podľa osobitného predpisu,

e)  počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa bežne namiesto zamestnanca stará o dieťa mladšie ako desať rokov, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení a takéto vyšetrenie nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

V takýchto prípadoch je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neúčasť zamestnanca v práci počas trvania tejto prekážky v práci, a to bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Za čas trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnanca však zamestnancovi náhrada mzdy podľa ustanovení Zákonníka práce bežne nepatrí. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodov spomínaných vyššie pod písmenami b) až d) sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného.

V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že v súlade so zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, vo výške:

• od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
• od štvrtého do desiateho dňa pracovnej neschopnosti 55% denného vymeriavacieho základu.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

KARANTÉNA

Karanténu môže osobe nariadiť len Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne regionálne úrady verejného zdravotníctva. Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia má nárok na nemocenské a hľadí sa na neho ako na dočasne pracovne neschopného, pričom túto skutočnosť je povinný svojmu zamestnávateľovi oznámiť a náležite preukázať, napr. potvrdením o dočasnej PN, potvrdením lekára a pod.

Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55% denného vymeriavacieho základu; toto nemocenské vypláca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálna poisťovňa.

OŠETROVNÉ

Nárok na ošetrovné vznikne zamestnancovi, ktorý:

a)  osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny alebo

b)  sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak

• bolo dieťaťu nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
• ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu
• osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Skutočnosť, že zamestnancovi vznikol nárok na ošetrovné, je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi.

V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, a zaniká dňom skončenia tejto potreby za predpokladu, že sa zamestnanec:

1. osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo
2. splnil podmienky nároku na ošetrovné (s výnimkou prípadu, keď osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny),
3. sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe inak poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.

Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55% denného vymeriavacieho základu a ošetrovné sa vypláca za to isté obdobie zatvorenia zariadenia len raz a len jednému rodičovi.[/accordion_content]

a)  ak zamestnanec o takéto voľno požiada, pričom sa ponecháva na uvážení zamestnávateľa, či za poskytnuté pracovné voľno náhradu mzdy poskytne,

b)  vždy s náhradou mzdy, ak si zamestnanec náhradné voľno odpracuje.

Zamestnávatelia nesmú zamestnancom za žiadnych okolností nariadiť, aby čerpali pracovné voľno bez náhrady mzdy, tzv. „neplatené voľno“. Čerpanie neplateného voľna je vždy potrebné so zamestnancom dohodnúť.[/accordion_content]

V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 môže k takejto situácii dôjsť najmä v dôsledku zatvorenia mnohých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, kedy zamestnávatelia nie sú schopní zamestnancom prideľovať prácu a neboli schopní dohodnúť sa so zamestnancom na niektorom z opatrení, ktoré sme popisovali vyššie. Pôjde najmä o prípady, kedy zamestnanec nesúhlasí s určením čerpania dovolenky, kedy už nespĺňa podmienky na čerpanie dovolenky, ak druh dohodnutej práce neumožňuje výkon práce vo forme tzv. „home-office“ a pod.

Zamestnávateľ má možnosť písomne dohodnúť so zástupcami zamestnancov, že vzniknutá situácia sa bude považovať za vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. V takomto prípade bude zamestnancovi patriť náhrada mzdy vo výške 60% jeho priemerného zárobku. Tu považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, nie je možné tento postup uplatniť.[/accordion_content]

V termínoch splatnosti poistného na sociálne poistenie sú splatné aj príspevok na starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie.

Prosíme všimnite si, že odložené termíny splatnosti vyššie uvedených odvodov sa nevzťahujú na platby, ktoré je zamestnávateľ povinný zraziť a odviesť za zamestnanca (odklad sa dotýka iba odvodov zamestnávateľa).

Zamestnávatelia  zároveň nie sú povinní platiť poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2020 (toto obdobie môže byť vládou predĺžené), ak v mesiaci apríl 2020 mali aspoň 15 dní zatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva. Splnenie podmienok na odpustenie platenia poistného sa preukazuje čestným prehlásením predloženým Sociálnej poisťovni v lehote do 8. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý nie sú dané osoby povinné platiť poistné, pričom za mesiac apríl je nevyhnutné podať čestné vyhlásenie do 18.05.2020.  Pozor, toto odpustenie sa však netýka platenia časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ za zamestnanca a platenia zdravotného poistenia.[/accordion_content]

K takýmto opatreniam môžeme zaradiť:

• v prvom rade opatrenia vykonané na pracovisku, ktoré môžu spočívať v pravidelnom dezinfikovaní pracovného prostredia, zabezpečení ochranných prostriedkov zamestnancov,
• v ďalšom rade opatrenia týkajúce sa obsahu pracovnoprávneho vzťahu, ku ktorým môžeme zaradiť napr. určenie čerpania dovolenky zamestnancom, povinnosť nevysielať zamestnanca na pracovné cesty do oblastí postihnutých COVID-19, preradenie na inú prácu, výkon pracovnej činnosti vo forme tzv. home office a pod.

Nesplnenie si vyššie popísaných povinností zamestnávateľa, spočívajúce najmä v neprijatí potrebných opatrení slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany jeho zamestnancov pri práci, je možné vyhodnotiť ako porušenie povinností zamestnávateľa.

Zákonník práce však na druhej strane ukladá aj zamestnancom povinnosť, aby pri práci dbali o svoju bezpečnosť a zdravie ako aj o zdravie a bezpečnosť osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

V súvislosti s vyššie uvedeným je možné odporučiť všetkým subjektom pracovnoprávnych vzťahov, aby sa snažili riešiť vzniknutú situáciu súvisiacu so šírením ochorenia COVID-19 predovšetkým dohodou zamestnávateľa so zamestnancom, pričom prichádza do úvahy aj postup, kedy sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na zmene pracovnej zmluvy, spočívajúcej napr. v skrátení pracovného času, zmene miesta výkonu práce, zmene druhu práce a pod. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný návrh zmeny pracovnej zmluvy vyhotoviť vždy písomne.     

Pri porušení zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou, môže druhej zmluvnej strane vzniknúť škoda, náhrada ktorej je v Obchodnom zákonníku koncipovaná ako objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie. Strana, ktorá porušila svoju povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu, je povinná nahradiť škodu, ktorá v dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikla druhej zmluvnej strane bez ohľadu na zavinenie (úmysel či nedbanlivosť), okrem prípadov, keď preukáže, že jej v splnení povinnosti bránili objektívne prekážky.

Vo všeobecnosti sa na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných skutočností:

• niektorá zo zmluvných strán sa dopustila konania alebo opomenutia v rozpore s jej povinnosťami, pričom nezáleží na tom, či protiprávnosť spočíva v porušení povinnosti uloženej jej zákonom alebo vyplývajúcej zo zmluvy,
• na strane druhej zmluvnej strany vznikla škoda (majetkový úbytok a/alebo ušlý zisk),
• medzi protiprávnym stavom a vznikom škody existuje príčinná súvislosť

Zmluvná strana, ktorá sa dopustila konania, v dôsledku ktorého vznikla druhej zmluvnej strane škoda, sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť, ak preukáže, že na jej strane došlo k nesplneniu povinnosti v dôsledku okolností upravených v ust. § 374 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje tzv. liberačné dôvody, t.j. objektívne okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Na to, aby sa strana, ktorá porušila svoju povinnosť zbavila zodpovednosti za vzniknutú škodu, musia okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu spĺňať nasledovné požiadavky:

• musia nastať nezávisle od vôle zmluvnej strany, t.j. musia objektívne znemožňovať splnenie povinnosti v tom zmysle, že ich povinná strana nemôže ovplyvniť,
• musia mať takú povahu, že bránia povinnej strane v plnení povinností,
• musia byť neodvrátiteľné, t.j. v danom konkrétnom prípade nemožno rozume predpokladať, že povinná strana ich bude schopná odvrátiť alebo prekonať,
• v čase uzatvárania záväzku ich nebolo možné predvídať,
• musia nastať skôr, ako sa povinná strana dostala do omeškania s plnením svojich povinností,
• nesmú prameniť v interných hospodárskych pomeroch povinnej strany.

Preventívne opatrenia prijaté v súvislosti s vypuknutím pandémie COVID-19, t.j. predovšetkým opatrenia spočívajúce v zatvorení maloobchodných prevádzok, ktoré obmedzili vybraný okruh podnikateľov vo vykonávaní ich podnikateľskej činnosti a z toho dôvodu okrem iného aj v produkovaní zisku, bude s najväčšou pravdepodobnosťou možné považovať za okolnosť, ktorá u povinnej strany vylučuje vznik zodpovednosti za škodu neplnením jej povinností riadne a včas.

Skutočnosť, či v danom konkrétnom prípade boli splnené všetky vyššie uvedené podmienky vylučujúce vznik zodpovednosti za škodu, však bude potrebné skúmať v každom prípade jednotlivo. Upozorňujeme zároveň na to, že zodpovednosť za škodu je vylúčená iba počas trvania okolností vylučujúcich zodpovednosť, nie trvale, pričom takéto okolnosti spravidla nepovedú k úplnému zániku zmluvy (viď body nižšie).

V danej súvislosti si dovoľujeme poukázať na rozdiel medzi skutočne objektívnymi okolnosťami, ktoré zodpovednosť podnikateľa vylúčia, a okolnosťami, ktoré sú až následkom takýchto objektívnych skutočností. Zatiaľ čo napr. dlhodobý výpadok dodávok tovaru a služieb od subdodávateľov v dôsledku uzatvorenia hraníc, prípadne nemožnosť osobného poskytovania služieb zamestnancami v zahraničí z rovnakého dôvodu spravidla bude okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť, pri iných sekundárnych následkoch to už nemusí platiť. Odporúčame zvýšiť pozornosť najmä v prípade umiestnenia zamestnancov do domácej karantény po návrate zo zahraničia alebo pri ochorení, ktoré už nemá jednoznačne objektívnu povahu a nemusí v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka predstavovať ani neprekonateľnú prekážku plnenia.[/accordion_content]

Ďalším zo základných inštitútov spájajúcich sa s omeškaním dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku sú úroky z omeškania. Veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti vzniká v dôsledku omeškania dlžníka s plnením si peňažného záväzku právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve alebo vo výške ustanovenej nariadením vlády SR, bez toho, aby bol povinný na to dlžníka osobitne upozorniť.  Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to rovnako bez potreby osobitného upozornenia.

Pre prípad, že veriteľovi vznikne v dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku škoda, má právo na jej náhradu len v tom prípade, ak vzniknutá škoda nebola pokrytá úrokmi z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

Veriteľ má voči dlžníkovi právo na úroky z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vždy, keď sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, a to bez ohľadu na to, aká okolnosť toto omeškanie spôsobila. To znamená, že okolnosť, že dlžník nie je schopný splniť si svoj peňažný záväzok voči veriteľovi v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s COVID-19, nebude mať na jeho povinnosť platiť úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žiadny vplyv.[/accordion_content]

Dlžník sa teda svojej povinnosti zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu nezbaví, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil, a nemôže sa jej zbaviť ani v prípade, ak by bol schopný preukázať, existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu. Skutočnosť, že dlžník porušil povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, z dôvodov súvisiacich s opatreniami nariadenými mu v súvislosti s COVID-19, nezohráva pri jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu žiadnu rolu.

Na tomto mieste však pokladáme za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvnej pokuty platia len v prípadoch, keď sa zmluvné strany nedohodli inak. V každom konkrétnom prípade je teda nevyhnutné skúmať, či si zmluvné strany nedohodli možnosť liberácie od povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu odlišným spôsobom.[/accordion_content]

Ide pritom o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie. Dlžník tak má možnosť zbaviť sa zodpovednosti za škodu, ktorá veriteľovi v dôsledku nemožnosti plnenia vznikla, ak preukáže, že nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť za škodu, ktorými sme sa zaoberali vyššie v bode o náhrade škody. 

Za danej situácie možno s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že dlžník nebude zodpovedať za škodu, ktorá veriteľovi vznikla v dôsledku nemožnosti plnenia z dôvodu situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, ak budú kumulatívne splnené podmienky na vznik okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu.

Upozorňujeme však zároveň, že zánik záväzku nemožnosťou plnenia nastáva iba v prípade trvalej nemožnosti plnenia, teda napríklad v prípade, že plnenie je obmedzené na určitý čas ktorý uplynie počas trvania opatrení súvisiacich s pandémiou, alebo ak je plnenie obmedzené na konkrétnu osobu nachádzajúcu sa v dohodnutom čase plnenia v karanténe (napr. umelecký výkon, vystúpenie). Ak je podľa zmluvy a povahy dohodnutého plnenia možné vykonať riadne plnenie oneskorene, nejedná sa o nemožnosť plnenia, ale iba omeškanie dlžníka (viď v bode vyššie).[/accordion_content]

Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy len v prípadoch, keď to zákon výslovne uvádza alebo keď si to zmluvné strany dohodli. Nie je možné vylúčiť, že veritelia v situácii, kedy si dlžníci nebudú schopní plniť svoje záväzky v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19, budú využívať právo odstupovať od uzavretých zmlúv. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že odstúpením od zmluvy sa uzavretá zmluva zrušuje momentom doručenia odstúpenia od zmluvy adresátovi – druhej zmluvnej strane, a zmluvné strany sú spravidla povinné si vrátiť, čo si už navzájom plnili.

Omeškanie dlžníka podľa Obchodného zákonníka vo väčšine prípadov nie je automaticky dôvodom na odstúpenie od zmluvy, môže však často byť dôvodom na oprávnené odstúpenie v prípade, že dlžník nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom.[/accordion_content]

Každý subjekt obchodnoprávnych vzťahov je povinný oznámiť druhej zmluvnej strane povahu prekážky, ktorá mu bráni alebo bude brániť v splnení jeho povinnosti a o jej dôsledkoch. Notifikačnú povinnosť je potrebné si splniť  bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o povinná strana o prekážke dozvedela, alebo sa pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. V prípade, že si subjekt túto povinnosť nesplní, zakladá to ďalší nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku nesplnenia si notifikačnej povinnosti vznikla.

Ak sa zmluvná strana v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s COVID-19 dostane do situácie, kedy nebude schopná splniť si svoje záväzky, v dôsledku čoho bude hroziť druhej zmluvnej strane vznik škody, je nevyhnutné, aby sa obrátila na svojho zmluvného partnera a o vzniknutej situácii ho informovala, aby na strane veriteľa mohlo dôjsť k prijatiu opatrení potrebných na odvrátenie alebo zmiernenie hroziacej škody. 

Záverom považujeme za potrebné odporučiť subjektom, ktoré sa v tomto období dostanú do situácie, kedy si nie sú schopné plniť svoje záväzky, aby sa predovšetkým obrátili na svojho zmluvného partnera a iniciovali rokovanie o uzavretí dodatkov k zmluvám, na základe ktorých sú povinní plniť. Takýmto spôsobom je možné predchádzať negatívnym následkom vzniknutej situácie, keďže je možné dohodnúť zmenu termínu splatnosti dlhov, možnosť splnenia záväzku vo forme čiastočných plnení, zmenu predmetu záväzku, zmeny v zabezpečení záväzkov a pod.

Nezabudnite, že v prípade platobnej neschopnosti a/alebo predlženia, aj v prípade, že vzniklo v dôsledku aktuálnej mimoriadnej situácie, má každá právnická osoba povinnosť podať prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne návrh na povolenie reštrukturalizácie, v lehote 30 dní. Táto lehota bola zákonom č. 62/2020 Z.z. vyhláseným dňa 27.03.2020 predĺžená na 60 dní. Porušenie tejto povinnosti môže mať okrem podstatných pokút, uložených priamo štatutárnym orgánom právnickej osoby, aj trestnoprávne následky.[/accordion_content]