Aktuálnosť nižšie uvedených informácií ku dňu 05.01.2021.
DOHODA VLÁDY O DOTÁCIACH NA ÚHRADU NÁJOMNÉHO – dohoda zatiaľ nebola schválená vo forme platného a účinného právneho predpisu.
POVOLENIE USPORADÚVANIA BOHOSLUŽIEB A INÝCH SVIATOSTÍ, SVADIEB, POHREBOV A VEREJNÝCH ZASADNUTÍ – opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3796/2020, účinné od 06.05.2020 v spojitosti s opatrením č. OLP/3881/2020, účinným od 07.05.2020.
SPUSTENIE 2. A 3. FÁZY POSTUPNÉHO OTVÁRANIA PREVÁDZOK, ZMENA VYHRADENÉHO ČASU PRE NÁKUP SENIOROV – opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3795/2020, účinné od dňa 06.05.2020
ODKLAD EXEKÚCIÍ FYZICKÝCH OSÔB, OCHRANA NÁJOMCOV - zákon č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 25.04.2020
ODPUSTENIE PLATENIA POISTNÉHO NA SOCIÁLNE POISTENIE – zákon č. 95/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 25.04.2020
ODKLAD PLATENIA PREDDAVKOV NA DAŇ Z PRÍJMOV, ODPOČET NEUPLATNENEJ DAŇOVEJ STRATY – zákon č. 96/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z., účinný od 25.04.2020
PRÍSPEVOK PRE SZČO A JEDNOOSOBOVÉ S.R.O. BEZ PRÍJMU – oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 23.04.2020
PRÍSPEVOK PRE ZAMESTNÁVATEĽOV, VRÁTANE SZČO, KTORÍ SÚ ZAMESTNÁVATEĽMI („KURZARBEIT“) - oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 17.04.2020
PRÍSPEVOK PRE SZČO, KTORÝM POKLESLI TRŽBY- oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 08.04.2020
PRÍSPEVOK PRE ZAMESTNÁVATEĽOV, KTORÍ MUSELI POVINNE ZATVORIŤ SVOJE PREVÁDZKY - oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 06.04.2020
Vláda Slovenskej republiky pripravila pre záchranu ekonomiky ohrozenej pandémiou koronavírusu balík prvých opatrení nazvaných ako „Prvá pomoc zamestnancom, firmám a SZČO“. V súvislosti s implementáciou opatrení došlo k zmenám viacerých zákonov a ďalšie legislatívne zmeny sú očakávané v blízkej budúcnosti.
Upozorňujeme, že nakoľko vyššie uvedený balíček opatrení ešte nebol kompletne prijatý zákonom a zmeny v legislatíve súvisiacej s nižšie uvedenými opatreniami sú prijímané v relatívne krátkych časových intervaloch, je možné, že jeho finálna a v danom čase aktuálna zákonná verzia a podmienky uplatňovania jeho jednotlivých opatrení sa budú líšiť od nižšie uvedeného.
Úvodom si dovoľujeme upozorniť, že na základe aktuálnych informácií zverejnených na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by sa poskytnuté príspevky nemali zdaňovať pri podávaní daňového priznania fyzických osôb za rok 2020. Táto zmena má byť prijatá vo forme zákona v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.
Dňa 31.03.2020 boli uznesením vlády SR č. 178 schválené podmienky projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov, v zmysle ktorého môžu zamestnávatelia, ktorí boli nútení zavrieť svoje prevádzky na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva, požiadať o príspevok na mzdu zamestnanca, ktorý môže byť poskytnutý až do výšky 80 % celkovej ceny práce zamestnanca.(tzv. príspevok v rámci Opatrenia č.1)
Kto môže žiadať o príspevok? Zamestnávatelia a SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi, ktorí museli svoju prevádzkovú činnosť obmedziť alebo zastaviť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a z tohto dôvodu došlo na ich strane k uplatneniu prekážky v práci na strane zamestnávateľa s povinnosťou vyplácania náhrady mzdy.
Kto nie je oprávneným žiadateľom? Zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy (právnickou osoboua zapísanou v štatistickom registri organizácií) a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.
Výška príspevku? Maximálna výška príspevku na jedného zamestnanca je 80 % celkovej ceny práce najviac vo výške 1.100,- eur.
V prípade žiadosti o príspevok za mesiac september 2020, ktorú je možné podať do konca mesiaca november 2020, sa výška príspevku posudzuje odlišne, t. j. maximálna výška príspevku na jedného zamestnanca je 80 % mzdy zamestnanca (hrubého priemerného zárobku), najviac vo výške 1.100,- eur. (V prípade zamestnávateľov, ktorí vyplácajú zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80% priemerného zárobku zamestnanca na základe dohody so zástupcami zamestnancov, ide o príspevok vo výške najviac 880,- eur.) A ak je náhrada mzdy nižšia ako 1.100,- eur, príspevok je najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.
Obdobie, za ktoré je možné príspevok poskytnúť? Od 13.03.2020, t. j. od dňa núteného uzatvorenia niektorých prevádzok v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a počas celej krízovej situácie a po jej skončení, najdlhšie však do 30.06.2021/31.12.2021.
Podmienky poskytovania príspevku na mzdu zamestnanca:
Podmienka podľa písm. h) vyššie, a to v zmysle § 70 ods. 7 písm. a), b) a d) z.č. 595/2003 Z. z. sa považuje za splnenú, ak bol žiadateľovi povolený odklad platenia daní alebo platenie daní / daňových nedoplatkov v splátkach a ak bolo žiadateľovi povolené platenie dlžných súm na sociálnom a zdravotnom poistení a dlžných súm voči úradu v splátkach.
Kam adresovať žiadosť o príspevok? Žiadosti o poskytnutie príspevku sa predkladajú miestne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je úrad v sídle zamestnávateľa, a to elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy slovensko.sk, pričom kvalifikovaný elektronický podpis sa nevyžaduje. Spolu so žiadosťou sa predkladá aj Výkaz pre priznanie príspevku.
Uvedený spôsob podávania žiadostí je platný pre podávanie žiadostí/výkazov za mesiac október 2020 a nasledujúce mesiace, nakoľko žiadosti/výkazy za obdobie do septembra 2020 je možné podať prostredníctvom príslušného e-mailu.
Súčasťou Žiadosti o poskytnutie príspevku je aj čestné vyhlásenie zamestnávateľa o spĺňaní podmienok na poskytnutie príspevku, ktoré môže byť predmetom neskorších kontrol.
Žiadatelia, ktorí už majú uzatvorenú dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci Opatrenia č. 1 a žiadajú o príspevok za obdobie od októbra 2020, uzatvoria s príslušným úradom dodatok k predmetnej dohode, v rámci ktorej bola vykonaná posledná úhradu.
Od 15.07.2020 môžu o príspevok na mzdu zamestnanca žiadať aj zamestnávatelia - materské školy, ktorí v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu udržia pracovné miesta, a ktorí boli nútení zatvoriť svoje prevádzky na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR, a to za nasledujúcich podmienok ((tzv. príspevok v rámci materských škôl).
Kto môže žiadať o príspevok? Zamestnávatelia:
a) materské školy s právnou subjektivitou, alebo
b) zriaďovatelia materských škôl bez právnej subjektivity
ktorí udržia pracovné miesta v materskej škole napriek skutočnosti, že museli svoju prevádzkovú činnosť obmedziť alebo prerušiť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.
Pod materskou školou je nevyhnutné rozumieť aj organizačnú zložku materská škola v prípade nasledujúcich subjektov:
Materská škola pritom musí byť zaradená do Siete škôl a školských zariadení SR, inak nemôže byť subjektom poskytovania príspevku.
Kto nie je oprávneným žiadateľom? Subjekt, ktorého:
Výška príspevku? Maximálna výška príspevku na jedného zamestnanca je 80 % hrubej mesačnej mzdy zamestnanca, najviac vo výške 1.100,- eur na jedného zamestnanca na mesiac.
Obdobie, za ktoré je možné príspevok poskytnúť? Od 13.03.2020, t. j. od dňa núteného uzatvorenia niektorých prevádzok v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, najneskôr však do 30.06.2020.
Podmienky poskytovania príspevku na mzdu zamestnanca:
Kam adresovať žiadosť o príspevok? Žiadosti o poskytnutie príspevku sa predkladajú elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy slovensko.sk s kvalifikovaným elektronickým podpisom do elektronickej schránky miestne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého obvode budú pracovné miesta udržané. Spolu so žiadosťou sa predkladá aj Výkaz pre priznanie príspevku.
[/accordion_content][/accordion]
Úvodom si dovoľujeme upozorniť, že na základe aktuálnych informácií zverejnených na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by sa poskytnuté príspevky nemali zdaňovať pri podávaní daňového priznania fyzických osôb za rok 2020. Táto zmena má byť prijatá vo forme zákona v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.
Príspevok poskytnutý SZČO v rámci daného opatrenia sa nepovažuje za príjem SZČO pre účely výpočtu poklesu tržieb.
V zmysle informácie zverejnenej na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môžu SZČO od 08.04.2020 žiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti, za nasledujúcich podmienok (tzv. príspevok v rámci Opatrenia č.2):
Kto môže žiadať o príspevok?
SZČO:
V zmysle usmernenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorom informoval rezort na svojej webovej stránke, boli spresnené osoby, ktoré sú oprávnené žiadať o príspevok, a to SZČO, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú činnosť, alebo sú považované za SZČO:
Možnosť žiadať o príspevok je v zmysle zverejneného oznamu prístupná teda aj pre slobodné povolania: hercov, choreografov, tanečníkov, hudobníkov, novinárov, sochárov, ale aj pre osoby ako sú športovci, tlmočníci, architekti, súkromní lekári, geodeti, spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti, osobní asistenti osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a pod.
Kto nie je oprávneným žiadateľom? Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.
Podmienky poskytovania príspevku?:
Podmienka podľa písm. h) vyššie, a to v zmysle § 70 ods. 7 písm. a), b) a d) z.č. 595/2003 Z. z. sa považuje za splnenú, ak bol žiadateľovi povolený odklad platenia daní alebo platenie daní / daňových nedoplatkov v splátkach a ak bolo žiadateľovi povolené platenie dlžných súm na sociálnom a zdravotnom poistení a dlžných súm voči úradu v splátkach.
Obdobie, za ktoré je možné príspevok poskytnúť? Od 13.03.2020, t. j. od dňa núteného uzatvorenia niektorých prevádzok v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, a počas celej krízovej situácie a po jej skončení, najdlhšie však do 30.06.2021/31.12.2021.
Výška príspevku?: Výška príspevku je upravená v závislosti od výšky poklesu tržieb podnikateľa nasledovne:
- pri poklese tržieb o 20 % a viac, ale menej ako 40 % = príspevok vo výške 270,- eur;
- pri poklese tržieb o 40 % a viac, ale menej ako 60 % = príspevok vo výške 450,- eur;
- pri poklese tržieb o 60 % a viac, ale menej ako 80 % = príspevok vo výške 630,- eur;
- pri poklese tržieb o 80 % a viac = príspevok vo výške 810,- eur.
V prípade, ak má žiadateľ zároveň uzatvorený pracovný pomer, od výšky príspevku zodpovedajúcemu príslušnému poklesu tržieb sa odpočíta suma čistého príjmu z tohto pracovného pomeru za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada.
Spôsob výpočtu poklesu tržieb?
Kam adresovať žiadosť o príspevok? Žiadosti o príspevok bude nevyhnutné adresovať na miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. úrad, v ktorého územnom obvode SZČO prevádzkuje alebo vykonáva zárobkovú činnosť. Prílohou žiadosti je Výkaz pre priznanie príspevku. Súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie žiadateľa o splnení podmienok na poskytnutie príspevku, ktoré môže byť predmetom následných kontrol. Žiadosť sa vypĺňa a zasiela elektronicky, žiadateľ ju nepodpisuje!
Od dňa 17.04.2020 môžu zamestnávatelia zasiahnutí krízovou situáciou spôsobenou šírením pandémie COVID-19 žiadať o príspevok, pri ktorom má zamestnávateľ na výber z 2 možností, tzv. "KURZARBEIT" (tzv. príspevok v rámci Opatrenia č. 3) poskytovaný za nasledujúcich podmienok.
Kto je oprávneným žiadateľom?
Zamestnávateľ (vrátane SZČO), ktorý v čase vyhlásenej krízovej situácie udrží pracovné miestna aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti.
Na rozdiel od príspevku v rámci Opatrenia č. 1 ide o zamestnávateľov, ktorí nemuseli svoju prevádzkovú činnosť obmedziť alebo zastaviť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ale boli zasiahnutí krízovou situáciou spôsobenou pandémiou.
Kto nie je oprávneným žiadateľom? Zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy (právnickou osobou zapísanou v štatistickom registri organizácií) a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.
Výška príspevku?
Zamestnávateľ má na výber z 2 možností, podľa toho, ktorú bude považovať za výhodnejšiu, pričom ide o výber možnosti na celé obdobie poskytovania príspevku, a to:
Podmienky poskytovania príspevku pre zamestnávateľa:
Podmienky sú rovnaké ako pre príspevok v rámci Opatrenia č. 1, avšak ďalšími osobitnými podmienkami sú nasledujúce:
Kam adresovať žiadosť o príspevok? Pri podávaní žiadosti o príspevok sa postupuje rovnako ako pri podávaní žiadosti o príspevok v rámci Opatrenia č. 1.
Od 23.4.2020, je možné žiadať o príspevok v rámci Opatrenia č. 4, ktorý je rozšírením štátnej pomoci aj na osoby, ktoré prvotne nemali byť do balíčka prvej pomoci vôbec zahrnuté.
Kto je oprávneným žiadateľom?
Osoby, ktoré od 01.10.2020 nemajú žiadny iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti (vrátane starobného, predčasného starobného, invalidného, čiastočného invalidného, a výsluhového dôchodku), a to:
Výnimku z vyššie uvedeného predstavuje príjem z:
Podmienky poskytovania príspevku pre SZČO?
Podmienky poskytovania príspevku pre fyzickú osobu v jednoosobovej s.r.o.
Výška príspevku?
V prípade, ak má žiadateľ príjem z pracovného pomeru, dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % až 70 % (čiastočný invalidný dôchodok), od výšky príspevku sa odpočíta suma čistého príjmu za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada.
Kam adresovať žiadosť o príspevok? Žiadosti o príspevok bude nevyhnutné adresovať na miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. úrad, v ktorého územnom obvode SZČO prevádzkuje/prevádzkoval alebo vykonáva/vykonával zárobkovú činnosť. Prílohou žiadosti je Výkaz pre priznanie príspevku. Súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie žiadateľa o splnení podmienok na poskytnutie príspevku, ktoré môže byť predmetom následných kontrol. Žiadosť sa vypĺňa a zasiela elektronicky, žiadateľ ju nepodpisuje!
Okrem vyššie uvedených osôb majú na štátnu podporu, tzv. SOS DOTÁCIU nárok, aj fyzické osoby, ktoré z dôvodu pandémie nevykonávajú činnosť, z ktorej majú príjem, avšak túto činnosť vykonávali pred dňom vyhlásenia krízovej situácie.
Žiadateľ o poskytnutie tzv. SOS DOTÁCIE nesmie byť zároveň žiadateľom o poskytnutie jedného z vyššie uvedených príspevkov (príspevku v rámci Opatrenia č. 1,2,3 alebo 4).
Podmienky poskytovania dotácie:
žiadateľ nie je poberateľom rodičovského príspevku, poberateľom príspevku na opatrovanie, dávky v nezamestnanosti, kompenzačného príspevku zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti, dávky nemocenského zabezpečenia, dávky nemocenského poistenia alebo obdobnej dávky zo zahraničia,
- má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
- nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia.
Žiadateľ o dotáciu je povinný oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny akékoľvek nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na vyplácanie dotácie, a to do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Za mesiac máj je povinný tak vykonať do 20.05.2020, inak sa predpokladá, že nárok na dotáciu trvá aj za mesiac máj.
Výška dotácie:
V prípade poberateľa dôchodkovej dávky alebo člena domácnosti, ktorému bola pomoc v hmotnej núdzi priznaná bezprostredne po ukončení poskytovania SOS, ktorých suma je nižšia ako mesačná suma dotácie (300,- eur), sa suma poskytnutej dotácie určí ako rozdiel medzi mesačnou sumou dotácie a sumou dôchodkovej dávky/pomoci v hmotnej núdzi, ktoré táto osoba poberá.
Dotácia sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky na jej poskytovanie aspoň na 15 kalendárnych dní.
Kam adresovať žiadosť o poskytnutie dotácie?
Žiadosť sa podáva na úrad práce, v ktorého územnom obvode má žiadateľ trvalý pobyt, pričom žiadosť musí byť podpísaná a riadne vyplnená, a zaslaná elektronicky (e-mailom alebo prostredníctvom portálu slovensko.sk). Súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie dotácie.
[/accordion_content]
[/accordion]Finančná pomoc sa môže poskytnúť formou:
a) Záruka za poskytnutý úver - záväzok Ministerstva financií SR voči malému a strednému podniku, že uhradí jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s bankou v prípade, ak ho podnik nebude schopný plniť. Ak bude ministerstvo plniť predmetný záväzok zo záruky za úver, Ministerstvu financií SR vznikne pohľadávka voči danému podniku v rozsahu tohto plnenia, ktorú bude musieť daný podnik neskôr splatiť. Podmienky na poskytnutie záruky, ktoré musí podnik spĺňať sú, napr.: podnik ku dňu podpisu zmluvy o úvere nemá dlhy na poistnom po lehote splatnosti viac ako 180 dní voči Sociálnej poisťovni a voči zdravotnej poisťovni, nebolo voči nemu začaté konkurzné konanie ani reštrukturalizácia, nejde o podnik, ktorý má v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vykonávanie činnosti dočasného zamestnávania (a ďalšie podmienky určené bankou).
b) Bonifikácia úroku poskytnutá podniku zo štátneho rozpočtu, ak podnik
Ministerstvo financií SR určilo ďalšie podmienky a postup poskytovania finančnej pomoci a technického zabezpečenia finančnej pomoci a postup pri plnení záväzku zo záruky za poskytnutý úver v zmluvách uzatvorených s bankami.
Úvery na podporu malých a stredných podnikov za účelom udržania ich prevádzky a zamestnanosti, ktoré boli ovplyvnené negatívnymi následkami šírenia pandémie COVID-19:
Kto môže žiadať o úvery?
V prípade Úveru č. 2 môžu byť žiadateľom malé a stredné podniky, ktoré sa aspoň čiastočne zaoberajú exportnými činnosťami.
Účel úverov:
Splatnosť úverov je maximálne 3 roky, pričom počas prvého roka jeho čerpania platí odklad platenia splátok úveru a úrokov.
Výhody úverov:
Maximálna výška úverov predstavuje sumu vo výške 50 % celkového obratu spoločnosti za rok 2019, pričom maximálna výška Úveru č. 1 je 350.000,- eur a minimálna 10.000,- eur, a výška Úveru č. 2 sa pohybuje v rozsahu od 100.000,- eur do 500.000,- eur.
Podmienky bonifikácie úveru:
a) v období 12 mesiacov odo dňa prvého čerpania úveru podnik udrží úroveň priemerného stavu zamestnancov oproti priemernému stavu zamestnancov za 12 mesiacov
b) predchádzajúcich mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie úveru; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak k zníženiu priemerného stavu riadnych zamestnancov v sledovanom období dôjde z dôvodu nepredvídateľných okolností (smrť zamestnanca a pod.), ktoré nastali v priebehu posledných dvoch mesiacov sledovaného obdobia a ktoré je možné náležite preukázať,
na konci obdobia uvedeného v písmene a):
Dňa 09.04.2020 sa stal účinným zákon, ktorý umožňuje odklad splátok úverov a pôžičiek pre malé a stredné podniky, SZČO a aj pre bežných občanov. O odklad splátok je možné požiadať banky kedykoľvek počas pandémie, a to najviac na obdobie 9 mesiacov. V prípade úverov poskytovaných leasingovými alebo nebankovými spoločnosťami je možné požiadať o odklad splátok na obdobie 3 mesiacov s možnosťou predĺženia o ďalšie 3 mesiace. Pri podávaní žiadosti treba však brať do úvahy, že odklad splátok nebude bezplatný, nakoľko odložením splátok sa časť splátok neodpustí, ale presunie sa na koniec obdobia splácania úveru. To znamená, že o obdobie, o ktoré sa odložia splátky úveru/pôžičky, sa následne predĺžia termíny splácania splátok úveru/pôžičky, prípadne bude možné alikvotne navýšiť splátky, ktoré sa začnú splácať po skončení pandémie. Ak si dlžník rozmyslí potrebu odkladu, má možnosť oznámiť banke záujem na zrušení odkladu a pokračovaní v riadnom splácaní. Pri zvažovaní odkladu splátok je potrebné zobrať na vedomie aj skutočnosť, že banky si budú nárokovať úroky z poskytnutého úveru/pôžičky aj za obdobie odkladu splátok.
Nemocenská dávka
Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len „krízová situácia“) vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v bežnej výške 55 % denného vymeriavacieho základu, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.
Ide teda o zmenu vo vzťahu k doterajšej právnej úprave, podľa ktorej nemocenskú dávku vyplácal počas prvých dní zamestnancovi zamestnávateľ, a to sčasti v nižšom rozsahu. Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, sa považuje za dočasne práceneschopného a je povinný o ich nariadení svojho zamestnávateľa riadne informovať.
Výška nemocenskej dávky v rozsahu 55% denného vymeriavacieho základu platí aj pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie.
Zdôrazňujeme, že karanténne opatrenie alebo izolácia môže byť nariadená len Úradom verejného zdravotníctva SR, resp. Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, nejde teda napr. o izoláciu na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca.
Zároveň uvádzame, že vyššie uvedené sa vzťahuje len pre osoby, ktoré boli uznané PN z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie najskôr dňa 27.03.2020. V prípade, ak bola osoba uznaná PN z rovnakých dôvodov pred týmto dátumom, Sociálna poisťovňa postupuje pri vyplácaní nemocenskej dávky rovnakým spôsobom, ako v prípade vyplácania nemocenskej dávky pri akejkoľvek inej diagnóze (teda nemocenskú dávku vypláca až od 11. dňa práceneschopnosti).
Žiadať o nemocenské sa v zmysle informácií na webe Sociálnej poisťovne podáva nasledovne:
Ošetrovné
Nárok na ošetrovné v čase krízovej situácie vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za predpokladu, že oprávnený:
a) osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia 16 rokov veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
b) sa stará o dieťa do dovŕšenia 11 rokov veku (alebo do 18 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom),ak:
c) opatruje príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela/lku, rodičov manžela/lky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bola nariadená karanténa.
Opatrenie, ktoré má pomôcť riešiť situáciu rodičov najmä po skončení rodičovskej dovolenky, kedy nemajú kam umiestniť svoje deti z dôvodu uzatvorených škôlok, spočíva aj v rozšírení okruhu osôb s nárokom na ošetrovné: Nárok vzniká aj osobe, ktorá je nemocensky poistená a ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac
Uvedené ošetrovné môže poistenec čerpať aj vtedy, ak takáto situácia nastala pred účinnosťou tohto zákona a trvá aj po nadobudnutí účinnosti, pričom nárok vzniká aj za obdobie, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti zákona (27.03.2020).
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa taktiež vo výške 55% denného vymeriavacieho základu, pričom toto môže byť vyplatené za totožné obdobie len raz a len jednej osobe, bez ohľadu na to či sa počas rovnakého obdobia starala o jednu alebo viac osôb.
Postup uplatnenia zverejnený na web stránke Sociálnej poisťovne:
Odklad je možné uplatniť, aj keď v čase ich platenia už platiteľ nebude zamestnávateľom alebo SZČO. Spôsob určovania poklesu tržieb alebo príjmov z podnikania bude dodatočne upravený nariadením vlády, ktorým môže vláda zároveň ustanoviť aj iný termín splatnosti odvodov ako je 31.07.2020.
Odklad splatnosti platí aj pre povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a povinnosť osôb platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z.(nevyžaduje sa splnenie podmienky poklesu tržieb).
Termíny splatnosti odvodov boli stanovené rozdielne pre odvody na zdravotné poistenie a pre odvody na sociálne poistenie nasledovne:
Spôsob určovania poklesu tržieb alebo príjmov z podnikania je upravený nariadením vlády, účinným od 10.04.2020 č. 76/2020, v zmysle ktorého sa pokles určí porovnaním výšky tržieb alebo príjmov za vykazovaný mesiac:
Uplatnenie nároku na odklad platenia poistného sa uskutočňuje formou vyplnenia a odoslania formulára, ktorý je zverejnený na webových stránkach poisťovní, a v ktorom zamestnávateľ alebo SZČO vyznačí okrem iného aj spôsob, akým bol pokles tržieb vypočítaný. Formulár sa Sociálnej poisťovni zasiela elektronicky alebo poštou.
Nariadením vlády môže byť dodatočne ustanovený aj iný termín splatnosti odvodov ako je vyššie uvedené.
V zmysle parlamentom schváleného zákona bola upravená možnosť zamestnávateľa a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO neplatiť sociálne poistné, starobné dôchodkové alebo doplnkové dôchodkové poistenie za apríl 2020 (toto obdobie môže byť vládou predĺžené), ak v mesiaci apríl 2020 mali aspoň 15 dní zatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva. Splnenie podmienok na odpustenie platenia poistného sa preukazuje čestným prehlásením predloženým Sociálnej poisťovni v lehote do 8. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý nie sú dané osoby povinné platiť poistné. Pozor, toto odpustenie sa však netýka platenia zdravotného poistenia. [/accordion_content]
Od 25.4.2020 je účinný zákon, ktorý upravuje platenie preddavkov na daň z príjmov, ktoré je možné uplatniť po prvý raz pri preddavkoch splatných v máji 2020.
Ak je subjekt povinný platiť preddavky na daň z príjmov, ktoré sú splatné počas obdobia pandémie, tieto preddavky sa neplatia za obdobie, ktoré bezprostredne nasledujúce po období, v ktorom mu poklesli tržby najmenej o 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka.
Ak ide o povinnosť platenia štvrťročných preddavkov, je nevyhnutné porovnávať úhrn tržieb za mesiace tvoriace predchádzajúci štvrťrok s úhrnom tržieb za rovnaké mesiace v predchádzajúcom roku.
Teda odklad platenia preddavkov, ktoré je subjekt povinný uhradiť za máj 2020 do konca mesiaca máj 2020, je možné uplatniť vtedy, ak tržby za mesiac apríl 2020 budú aspoň o 40 % nižšie, ako tržby dosiahnuté v apríli 2019. V prípade platenia štvrťročných preddavkov, napríklad za mesiace máj, jún, júl 2020, ktoré sú splatné na konci mesiaca júl 2020, je nevyhnutné porovnať tržby za mesiac február, marec, apríl 2020 s tržbami za február, marec, apríl 2019.
Tieto preddavky nie je subjekt povinný uhradiť už po skončení pandémie, ale túto povinnosť si splní až pri podaní daňového priznania k dani z príjmov.
Splnenie podmienok na uplatnenie odkladu platenia preddavkov je nevyhnutné preukázať správcovi dane predložením čestného vyhlásenia, a to v lehote 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavkov.[/accordion_content]
V zmysle zákona účinného od 25.4.2020 si daňovník môže započítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu, a to stratu za obdobie od roku 2015 do 2018. Maximálna výška, ktorú je možné odpočítať od základu dane z príjmov je 1 milión eur.
Pri uplatňovaní odpočítavania, sa postupuje tak, že najskôr sa odpočíta najstaršia strata, teda v prípade strát za rok 2015, 2016, 2017, sa postupuje od straty za rok 2015, k strate za rok 2016 až po stratu za rok 2017.
Odpočítanie straty je možné realizovať za obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie v období od 01.01.2020 do 31.12.2020.[/accordion_content]
Právna úprava dočasnej ochrany podnikateľov nadobudne účinnosť dňa 12.05.2020, a od tohto dátumu budú môcť podnikatelia žiadať o jej poskytnutie.
Komu je určená dočasná ochrana?
Podnikateľom (PO alebo FO-podnikateľom):
- ktorých sídlo alebo miesto podnikania je na území SR,
- ktorých oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12.03.2020,
Kto nie je oprávneným žiadateľom?
Banky, inštitúcie elektronických peňazí, poisťovne, zaisťovne, zdravotné poisťovne, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, burzy cenných papierov, centrálni depozitári cenných papierov, subjekty kolektívneho investovania, prevádzkovatelia platobného systému, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, platobné inštitúcie a veritelia s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu.
V čom spočíva poskytnutie dočasnej ochrany?
Ako žiadať o poskytnutie dočasnej ochrany?
Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany sa podáva na príslušný súd prostredníctvom formulára, ktorý zverejní na svojej web stránke Ministerstvo spravodlivosti SR. Právnické osoby musia podávať žiadosť v elektronickej podobe autorizovanú kvalifikovaným elektronickým podpisom; fyzické osoby-podnikatelia môžu podať žiadosť aj osobne alebo poštou, pričom v takomto prípade musia k žiadosti priložiť kópiu svojho občianskeho preukazu.
Príslušným súdom je súd podľa podnikateľovho sídla alebo miesta podnikania v čase podania žiadosti nasledovne:
Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave,
Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Nitre,
Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach.
Upozorňujeme, že na žiadosť podanú na nepríslušný súd sa nebude prihliadať a po podaní žiadosti ju nie je možné vziať späť! Po poskytnutí ochrany však bude možné žiadať o zrušenie jej poskytovania aj bez uvedenia dôvodu.
Čo musí obsahovať žiadosť?
Všeobecné náležitosti:
Osobitné náležitosti, formulované v žiadosti vo forme vyhlásenia žiadateľa, že:
Akým spôsobom súd rozhodne o poskytnutí dočasnej pomoci?
Príslušný súd vydá žiadateľovi Potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany a v Obchodnom vestníku zverejní informáciu o poskytnutí dočasnej ochrany podnikateľovi a údaje podnikateľa, ktorému bola ochrana poskytnutá. Účinky ochrany nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyššie uvedených údajov v Obchodnom vestníku.
Podnikateľ sa následne označuje ako „podnikateľ pod dočasnou ochranou“.
Ako zaniká poskytovanie dočasnej ochrany?
Po zániku poskytovania dočasnej ochrany na žiadosť podnikateľa alebo rozhodnutím súdu nie je možné žiadať opätovne o jej poskytnutie.
Súd o zrušení dočasnej ochrany bezodkladne zverejní informáciu v Obchodnom vestníku spolu s údajmi podnikateľa. Účinky zániku nastávajú od dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyššie uvedených údajov v Obchodnom vestníku.
Ako môže podnikateľ požiadať o zrušenie dočasnej ochrany?
Žiadosť o zrušenie dočasnej ochrany sa podáva rovnako ako žiadosť o jej poskytnutie, a to prostredníctvom formulára, ktorý zverejní na svojej web stránke Ministerstvo spravodlivosti SR.
Ako a kedy súd rozhoduje o zrušení dočasnej ochrany?
Ak predpoklady na poskytnutie ochrany neboli alebo zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany, súd rozhodne o zrušení jej poskytovania, a to:
Kvalifikovaný podnet môže podať každý. Podnet musí obsahovať všeobecné náležitosti a opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o existencii alebo trvaní predpokladov na poskytovanie dočasnej ochrany.
Súd po začatí konania o zrušení ochrany vydáva uznesenie, ktoré doručí podnikateľovi prípadne tomu, kto podal kvalifikovaný podnet, a vyzve podnikateľa na písomné vyjadrenie sa k dôvodom začatia konania v lehote 5 dní, a aby predložil súdu v rozsahu podľa predpisu o konkurznom konaní zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb, a to k 12. marcu 2020.[/accordion_content]
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 bola vyhlásená na území Slovenskej republiky mimoriadna situácia.
Uznesením vlády č. 114 z 15.03.2020 bol vyhlásený dňom 16. marca 2020 na postihnutom území núdzový stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Jedným z opatrení, ku ktorým môže zamestnávateľ pristúpiť v záujme ochrany svojich zamestnancov pred šírením ochorenia, prípadne v záujme umožniť pracovať aj zamestnancom, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu vykonávať svoju prácu na pracovisku, je umožnenie, aby zamestnanci pracovali z domu alebo z iného ako zvyčajného miesta výkonu práce. Tento spôsob výkonu práce – tzv. home office nie je v Zákonníku práce osobitne upravený.
Takýto spôsob výkonu práce však nie je možný vzhľadom na druh vykonávanej práce u každého zamestnávateľa, a preto je potrebné posudzovať vhodnosť takéhoto prostriedku s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.
V súlade s poslednou novelou Zákonníka práce realizovanou počas epidémie ochorenia COVID-19 počas účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a opatrení pri ohrození verejného zdravia
a) zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi nariadiť, aby vykonával prácu spôsobom tzv. home office, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
V súvislosti s vykonávaním práce spôsobom „home office“ zamestnávateľom odporúčame, aby vo forme interného predpisu upravili pre takéto prípady osobitne základné práva a povinnosti zamestnancov, bezpečnosť ochrany zdravia pri práci, bezpečnosť ochrany osobných údajov a pod.Ďalšou možnosťou, ktorú zamestnávateľovi Zákonník práce ponúka, je možnosť nariadiť zamestnancom z prevádzkových dôvodov hromadné čerpanie dovolenky. Je však potrebné, aby toto opatrenie zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov a len v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, je oprávnený konať samostatne. Vo vzťahu k hromadnému čerpaniu dovolenku však platí obmedzenie, že nesmie byť určené na dobu dlhšiu ako dva týždne.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej 2 dni vopred. V prípade, ak má zamestnávateľ záujem na tom, aby zamestnanec nastúpil na dovolenku skôr ako je zákonom stanovený počet dní, môže zamestnávateľ zamestnancovi takýmto spôsobom čerpanie dovolenky určiť len so súhlasom dotknutého zamestnanca.
Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
V tejto súvislosti by sme radi upozornili na zmenu právnej úpravy týkajúcej sa výmery dovolenky zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa – takíto zamestnanci majú nárok na dovolenku v trvaní najmenej 5 týždňov.[/accordion_content]
V prípade, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa prácu nadčas, má zamestnávateľ možnosť dohodnúť sa so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za túto prácu nadčas v rozsahu, v ktorom zamestnanec pre zamestnávateľa prácu nadčas vykonával. [/accordion_content]
V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 má zamestnávateľ aj možnosť zvážiť spôsob rozvrhnutia pracovného času a jeho prípadnú úpravu, pričom prijatie takéhoto opatrenia je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancom najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.
V súvislosti s úpravou určeného týždenného pracovného času je zamestnávateľ povinný povoliť zamestnancovi, ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, na žiadosť zamestnanca zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve.[/accordion_content]
V prípade, ak účel preradenia nemôže byť dosiahnutý preradením zamestnanca v rámci druhu práce podľa pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ oprávnený preradiť zamestnanca po dohode s ním aj na prácu iného druhu. Zamestnávateľ je pritom povinný v tejto súvislosti vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má toto preradenie trvať. V prípade, ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a jeho trvaní.
Ak bol zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu karanténneho opatrenia, ktoré sa mu uložilo podľa osobitných predpisov, a ak po tomto preradení dosahuje nižšiu mzdu v prepočte na odpracovanú hodinu ako keď vykonával práce podľa pracovnej zmluvy, patrí tomuto zamestnancovi doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred preradením. Náklady na doplatok pri karanténnom opatrení uloženom podľa osobitných predpisov hradí zamestnávateľovi orgán verejného zdravotníctva, ktorý ho poskytol, pričom súčasťou doplatku sú aj odvody do poistných fondov, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitných predpisov. Zamestnávateľ je povinný si nárok na úhradu doplatku uplatniť u orgánu verejného zdravotníctva v písomnej žiadosti do 30 dní od skončenia karanténneho opatrenia.[/accordion_content]
a) je dočasne práceneschopný pre chorobu alebo úraz,
b) je v karanténe alebo izolácii,
c) osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu („OČR“),
d) osobne a celodenne sa stará o inú osobu podľa osobitného predpisu,
e) počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa bežne namiesto zamestnanca stará o dieťa mladšie ako desať rokov, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení a takéto vyšetrenie nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
V takýchto prípadoch je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neúčasť zamestnanca v práci počas trvania tejto prekážky v práci, a to bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Za čas trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnanca však zamestnancovi náhrada mzdy podľa ustanovení Zákonníka práce bežne nepatrí. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodov spomínaných vyššie pod písmenami b) až d) sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného.
V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že v súlade so zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, vo výške:
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
KARANTÉNA
Karanténu môže osobe nariadiť len Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne regionálne úrady verejného zdravotníctva. Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia má nárok na nemocenské a hľadí sa na neho ako na dočasne pracovne neschopného, pričom túto skutočnosť je povinný svojmu zamestnávateľovi oznámiť a náležite preukázať, napr. potvrdením o dočasnej PN, potvrdením lekára a pod.
Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55% denného vymeriavacieho základu; toto nemocenské vypláca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálna poisťovňa.
OŠETROVNÉ
Nárok na ošetrovné vznikne zamestnancovi, ktorý:
a) osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny alebo
b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak
Skutočnosť, že zamestnancovi vznikol nárok na ošetrovné, je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi.
V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, a zaniká dňom skončenia tejto potreby za predpokladu, že sa zamestnanec:
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55% denného vymeriavacieho základu a ošetrovné sa vypláca za to isté obdobie zatvorenia zariadenia len raz a len jednému rodičovi.[/accordion_content]
a) ak zamestnanec o takéto voľno požiada, pričom sa ponecháva na uvážení zamestnávateľa, či za poskytnuté pracovné voľno náhradu mzdy poskytne,
b) vždy s náhradou mzdy, ak si zamestnanec náhradné voľno odpracuje.
Zamestnávatelia nesmú zamestnancom za žiadnych okolností nariadiť, aby čerpali pracovné voľno bez náhrady mzdy, tzv. „neplatené voľno“. Čerpanie neplateného voľna je vždy potrebné so zamestnancom dohodnúť.[/accordion_content]
V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 môže k takejto situácii dôjsť najmä v dôsledku zatvorenia mnohých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, kedy zamestnávatelia nie sú schopní zamestnancom prideľovať prácu a neboli schopní dohodnúť sa so zamestnancom na niektorom z opatrení, ktoré sme popisovali vyššie. Pôjde najmä o prípady, kedy zamestnanec nesúhlasí s určením čerpania dovolenky, kedy už nespĺňa podmienky na čerpanie dovolenky, ak druh dohodnutej práce neumožňuje výkon práce vo forme tzv. „home-office“ a pod.
Zamestnávateľ má možnosť písomne dohodnúť so zástupcami zamestnancov, že vzniknutá situácia sa bude považovať za vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. V takomto prípade bude zamestnancovi patriť náhrada mzdy vo výške 60% jeho priemerného zárobku. Tu považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, nie je možné tento postup uplatniť.[/accordion_content]
V termínoch splatnosti poistného na sociálne poistenie sú splatné aj príspevok na starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie.
Prosíme všimnite si, že odložené termíny splatnosti vyššie uvedených odvodov sa nevzťahujú na platby, ktoré je zamestnávateľ povinný zraziť a odviesť za zamestnanca (odklad sa dotýka iba odvodov zamestnávateľa).
Zamestnávatelia zároveň nie sú povinní platiť poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2020 (toto obdobie môže byť vládou predĺžené), ak v mesiaci apríl 2020 mali aspoň 15 dní zatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva. Splnenie podmienok na odpustenie platenia poistného sa preukazuje čestným prehlásením predloženým Sociálnej poisťovni v lehote do 8. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý nie sú dané osoby povinné platiť poistné, pričom za mesiac apríl je nevyhnutné podať čestné vyhlásenie do 18.05.2020. Pozor, toto odpustenie sa však netýka platenia časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ za zamestnanca a platenia zdravotného poistenia.[/accordion_content]
Zamestnávatelia, ktorých prevádzky boli na základe opatrenia ÚVZ SR povinne zatvorené, majú právo žiadať o poskytnutie finančného príspevku na úhradu mzdy zamestnancov vo výške 80% ich priemerného zárobku, najviac však vo výške 1.100,00 eur, pričom na vznik nároku na poskytnutie príspevku musia byť splnené podmienkyšpecifikované v časti „PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO“v súvislosti so šírením COVID-19 - ÚHRADA 80 % MZDY ZAMESTNANCOV:
Zamestnávatelia, ktorí nemali povinne zatvorené svoje prevádzky,ale ich činnosť bola zasiahnutá krízovou situáciou spôsobenou šírením pandémie COVID-19, majú možnosť žiadať o finančný príspevok, pri ktorom majú na výber z 2 možností, tzv. „KURZARBEIT“, a to:
- príspevok na náhradu mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880,- eur; alebo
- príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa nasledovne:
Na vznik nároku pritom musia byť splnené podmienky špecifikované v časti „PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO“ v súvislosti so šírením COVID-19 - PRÍSPEVOK NA ZAMESTNANCOV („KURZARBEIT“) A PRE SZČO.[/accordion_content]
[/accordion]K takýmto opatreniam môžeme zaradiť:
Nesplnenie si vyššie popísaných povinností zamestnávateľa, spočívajúce najmä v neprijatí potrebných opatrení slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany jeho zamestnancov pri práci, je možné vyhodnotiť ako porušenie povinností zamestnávateľa.
Zákonník práce však na druhej strane ukladá aj zamestnancom povinnosť, aby pri práci dbali o svoju bezpečnosť a zdravie ako aj o zdravie a bezpečnosť osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
V súvislosti s vyššie uvedeným je možné odporučiť všetkým subjektom pracovnoprávnych vzťahov, aby sa snažili riešiť vzniknutú situáciu súvisiacu so šírením ochorenia COVID-19 predovšetkým dohodou zamestnávateľa so zamestnancom, pričom prichádza do úvahy aj postup, kedy sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na zmene pracovnej zmluvy, spočívajúcej napr. v skrátení pracovného času, zmene miesta výkonu práce, zmene druhu práce a pod. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný návrh zmeny pracovnej zmluvy vyhotoviť vždy písomne.
Situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 je po celom svete závažná a vlády jednotlivých krajín sú nútené prijímať prísne opatrenia, aby zabránili šíreniu tohto ochorenia. Slovenská republika nie je výnimkou a v tejto súvislosti bola uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 vyhlásená na území Slovenskej republiky mimoriadna situácia.
Opatrením ÚVZ SR č. OLP/2595/2020 zo dňa 15.03.2020 boli s účinnosťou od 16.03.2020 a opatrením č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020 boli s účinnosťou od 31.03.2020 zatvorené mnohé maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, následne boli opatrením ÚVZ SR č. OLP/2640/2020 zo dňa 18.03.2020 prijaté karanténne opatrenia.
Je možné predpokladať, že takto koncipované opatrenia prijímané v záujme zabránenia šíreniu ochorenia budú mať výrazný vplyv na podnikateľské prostredie a môžu ovplyvniť okrem iného aj schopnosť podnikateľov plniť si svoje záväzky, vyplývajúce pre nich zo zmlúv uzavretých v rámci ich obchodnoprávnych vzťahov a súvisiacich s ich podnikateľskou činnosťou ešte pred vypuknutím pandémie COVID-19.
V tejto súvislosti by sme chceli poskytnúť podnikateľským subjektom odpoveď na otázku, čo môžu očakávať v prípade, ak sa v dôsledku preventívnych opatrení prijatých v Slovenskej republike v súvislosti s aktuálnou pandémiou dostanú do situácie, že si nebudú schopní plniť svoje záväzky.
Vzhľadom na to, že jednotlivé prípady vzniknuté ako následok situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 sa môžu od seba navzájom líšiť a vzhľadom na zmluvnú voľnosť pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov, je potrebné pristupovať ku každému konkrétnemu prípadu individuálne. Z toho dôvodu Vám tím našej advokátskej kancelárie je pripravený pomôcť s riešením akýchkoľvek situácií, ktoré vo Vašom konkrétnom prípade nastali.
Pri porušení zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou, môže druhej zmluvnej strane vzniknúť škoda, náhrada ktorej je v Obchodnom zákonníku koncipovaná ako objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie. Strana, ktorá porušila svoju povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu, je povinná nahradiť škodu, ktorá v dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikla druhej zmluvnej strane bez ohľadu na zavinenie (úmysel či nedbanlivosť), okrem prípadov, keď preukáže, že jej v splnení povinnosti bránili objektívne prekážky.
Vo všeobecnosti sa na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných skutočností:
Zmluvná strana, ktorá sa dopustila konania, v dôsledku ktorého vznikla druhej zmluvnej strane škoda, sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť, ak preukáže, že na jej strane došlo k nesplneniu povinnosti v dôsledku okolností upravených v ust. § 374 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje tzv. liberačné dôvody, t.j. objektívne okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Na to, aby sa strana, ktorá porušila svoju povinnosť zbavila zodpovednosti za vzniknutú škodu, musia okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu spĺňať nasledovné požiadavky:
Preventívne opatrenia prijaté v súvislosti s vypuknutím pandémie COVID-19, t.j. predovšetkým opatrenia spočívajúce v zatvorení maloobchodných prevádzok, ktoré obmedzili vybraný okruh podnikateľov vo vykonávaní ich podnikateľskej činnosti a z toho dôvodu okrem iného aj v produkovaní zisku, bude s najväčšou pravdepodobnosťou možné považovať za okolnosť, ktorá u povinnej strany vylučuje vznik zodpovednosti za škodu neplnením jej povinností riadne a včas.
Skutočnosť, či v danom konkrétnom prípade boli splnené všetky vyššie uvedené podmienky vylučujúce vznik zodpovednosti za škodu, však bude potrebné skúmať v každom prípade jednotlivo. Upozorňujeme zároveň na to, že zodpovednosť za škodu je vylúčená iba počas trvania okolností vylučujúcich zodpovednosť, nie trvale, pričom takéto okolnosti spravidla nepovedú k úplnému zániku zmluvy (viď body nižšie).
V danej súvislosti si dovoľujeme poukázať na rozdiel medzi skutočne objektívnymi okolnosťami, ktoré zodpovednosť podnikateľa vylúčia, a okolnosťami, ktoré sú až následkom takýchto objektívnych skutočností. Zatiaľ čo napr. dlhodobý výpadok dodávok tovaru a služieb od subdodávateľov v dôsledku uzatvorenia hraníc, prípadne nemožnosť osobného poskytovania služieb zamestnancami v zahraničí z rovnakého dôvodu spravidla bude okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť, pri iných sekundárnych následkoch to už nemusí platiť. Odporúčame zvýšiť pozornosť najmä v prípade umiestnenia zamestnancov do domácej karantény po návrate zo zahraničia alebo pri ochorení, ktoré už nemá jednoznačne objektívnu povahu a nemusí v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka predstavovať ani neprekonateľnú prekážku plnenia.[/accordion_content]
Ďalším zo základných inštitútov spájajúcich sa s omeškaním dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku sú úroky z omeškania. Veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti vzniká v dôsledku omeškania dlžníka s plnením si peňažného záväzku právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve alebo vo výške ustanovenej nariadením vlády SR, bez toho, aby bol povinný na to dlžníka osobitne upozorniť. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to rovnako bez potreby osobitného upozornenia.
Pre prípad, že veriteľovi vznikne v dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku škoda, má právo na jej náhradu len v tom prípade, ak vzniknutá škoda nebola pokrytá úrokmi z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.
Veriteľ má voči dlžníkovi právo na úroky z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vždy, keď sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, a to bez ohľadu na to, aká okolnosť toto omeškanie spôsobila. To znamená, že okolnosť, že dlžník nie je schopný splniť si svoj peňažný záväzok voči veriteľovi v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s COVID-19, nebude mať na jeho povinnosť platiť úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žiadny vplyv.[/accordion_content]
Dlžník sa teda svojej povinnosti zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu nezbaví, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil, a nemôže sa jej zbaviť ani v prípade, ak by bol schopný preukázať, existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu. Skutočnosť, že dlžník porušil povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, z dôvodov súvisiacich s opatreniami nariadenými mu v súvislosti s COVID-19, nezohráva pri jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu žiadnu rolu.
Na tomto mieste však pokladáme za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvnej pokuty platia len v prípadoch, keď sa zmluvné strany nedohodli inak. V každom konkrétnom prípade je teda nevyhnutné skúmať, či si zmluvné strany nedohodli možnosť liberácie od povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu odlišným spôsobom.[/accordion_content]
Ide pritom o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie. Dlžník tak má možnosť zbaviť sa zodpovednosti za škodu, ktorá veriteľovi v dôsledku nemožnosti plnenia vznikla, ak preukáže, že nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť za škodu, ktorými sme sa zaoberali vyššie v bode o náhrade škody.
Za danej situácie možno s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že dlžník nebude zodpovedať za škodu, ktorá veriteľovi vznikla v dôsledku nemožnosti plnenia z dôvodu situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, ak budú kumulatívne splnené podmienky na vznik okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu.
Upozorňujeme však zároveň, že zánik záväzku nemožnosťou plnenia nastáva iba v prípade trvalej nemožnosti plnenia, teda napríklad v prípade, že plnenie je obmedzené na určitý čas ktorý uplynie počas trvania opatrení súvisiacich s pandémiou, alebo ak je plnenie obmedzené na konkrétnu osobu nachádzajúcu sa v dohodnutom čase plnenia v karanténe (napr. umelecký výkon, vystúpenie). Ak je podľa zmluvy a povahy dohodnutého plnenia možné vykonať riadne plnenie oneskorene, nejedná sa o nemožnosť plnenia, ale iba omeškanie dlžníka (viď v bode vyššie).[/accordion_content]
Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy len v prípadoch, keď to zákon výslovne uvádza alebo keď si to zmluvné strany dohodli. Nie je možné vylúčiť, že veritelia v situácii, kedy si dlžníci nebudú schopní plniť svoje záväzky v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19, budú využívať právo odstupovať od uzavretých zmlúv. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že odstúpením od zmluvy sa uzavretá zmluva zrušuje momentom doručenia odstúpenia od zmluvy adresátovi – druhej zmluvnej strane, a zmluvné strany sú spravidla povinné si vrátiť, čo si už navzájom plnili.
Omeškanie dlžníka podľa Obchodného zákonníka vo väčšine prípadov nie je automaticky dôvodom na odstúpenie od zmluvy, môže však často byť dôvodom na oprávnené odstúpenie v prípade, že dlžník nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom.[/accordion_content]
Každý subjekt obchodnoprávnych vzťahov je povinný oznámiť druhej zmluvnej strane povahu prekážky, ktorá mu bráni alebo bude brániť v splnení jeho povinnosti a o jej dôsledkoch. Notifikačnú povinnosť je potrebné si splniť bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o povinná strana o prekážke dozvedela, alebo sa pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. V prípade, že si subjekt túto povinnosť nesplní, zakladá to ďalší nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku nesplnenia si notifikačnej povinnosti vznikla.
Ak sa zmluvná strana v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s COVID-19 dostane do situácie, kedy nebude schopná splniť si svoje záväzky, v dôsledku čoho bude hroziť druhej zmluvnej strane vznik škody, je nevyhnutné, aby sa obrátila na svojho zmluvného partnera a o vzniknutej situácii ho informovala, aby na strane veriteľa mohlo dôjsť k prijatiu opatrení potrebných na odvrátenie alebo zmiernenie hroziacej škody.
Záverom považujeme za potrebné odporučiť subjektom, ktoré sa v tomto období dostanú do situácie, kedy si nie sú schopné plniť svoje záväzky, aby sa predovšetkým obrátili na svojho zmluvného partnera a iniciovali rokovanie o uzavretí dodatkov k zmluvám, na základe ktorých sú povinní plniť. Takýmto spôsobom je možné predchádzať negatívnym následkom vzniknutej situácie, keďže je možné dohodnúť zmenu termínu splatnosti dlhov, možnosť splnenia záväzku vo forme čiastočných plnení, zmenu predmetu záväzku, zmeny v zabezpečení záväzkov a pod.
Nezabudnite, že v prípade platobnej neschopnosti a/alebo predlženia, aj v prípade, že vzniklo v dôsledku aktuálnej mimoriadnej situácie, má každá právnická osoba povinnosť podať prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne návrh na povolenie reštrukturalizácie, v lehote 30 dní. Táto lehota bola zákonom č. 62/2020 Z.z. vyhláseným dňa 27.03.2020 predĺžená na 60 dní. Porušenie tejto povinnosti môže mať okrem podstatných pokút, uložených priamo štatutárnym orgánom právnickej osoby, aj trestnoprávne následky.[/accordion_content]
V oblastí daní boli prijaté nasledovné zmeny zákonov týkajúce sa daňových povinností podnikateľov v súvislosti s pandémiou COVID-19:
Vo všeobecnosti platí, že bude odpustené zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie, ak daňový subjekt vykoná zmeškaný úkon najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie, s výnimkou podania daňového priznania a platenia dane, preddavkov na daň, podania kontrolného a súhrného výkazu.
Dlžná suma dane, ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, sa nebude považovať za daňový nedoplatok.
Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V lehote na podanie daňového priznania je potrebné daň z príjmov aj zaplatiť.
Ak daňový subjekt zaplatí daň z príjmov splatnú počas obdobia pandémie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, správca dane nevyrubí úrok z omeškania.
Ak si daňový subjekt uplatní v daňovom priznaní podanom počas pandémie daňový preplatok k dani z príjmov, bude mu tento vrátený do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo priznanie podané. Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 do 12.03.2020, bude mu daňový preplatok vrátený do 40 dní od 31.03.2020. Upozorňujeme na skutočnosť, že v prípade nesprávneho uvedenia výšky daňového preplatku (vyššia suma ako by mala byť uvedená), bude daňovému subjektu uložená pokuta vo výške 100 % rozdielu nesprávne uvedenej sumy a sumy, ktorá mala byť reálne uvedená.
Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania je v období od 1.1.2020 do 31.12.2020 môže odpočítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu, a to stratu za zdaňovacie obdobia ukončené od roku 2015 do 2018. Maximálna výška, ktorú je možné odpočítať od základu dane z príjmov je 1 milión eur. Pri odpočítaní daňovej straty sa postupuje od najskôr vykázanej daňovej straty.
Povinnosť platiť preddavky na daň z príjmu splatné počas obdobia pandémie, nie je daňový subjekt povinný uhradiť za obdobie, ktoré bezprostredne nasleduje po období, v ktorom mu poklesli tržby najmenej o 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka. Splnenie podmienok na uplatnenie odkladu platenia preddavkov je nevyhnutné preukázať správcovi dane predložením čestného vyhlásenia, a to v lehote 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavkov. Odklad platenia preddavkov je možné prvýkrát uplatniť pri preddavkoch splatných v máji 2020.
Lehota na podanie daňového priznania k DPH a na zaplatenie DPH nebola v čase pandémie žiadnym spôsobom osobitne upravená, čo znamená, že daňový subjekt musí tieto úkony vykonať v zákonom stanovených lehotách. V prípade, ak daňový subjekt neuhradí DPH v lehote splatnosti, ktorá uplynie počas pandémie, ale uhradí DPH do konca mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie, takáto dlžná suma sa síce nebude považovať za daňový nedoplatok, ale úrok z omeškania bude za dané omeškanie počítaný.
V prípade, ak daňový subjekt nestíha podať daňové priznanie k DPH v zákonom stanovenej lehote alebo v nej DPH uhradiť, má možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty. Správca dane je povinný zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty na splnenie povinnosti, ak o to daňový subjekt požiada v lehote do 30 dní odo dňa odpadnutia dôvodov zmeškania a v tej istej lehote splní predmetnú povinnosť. V žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie daňového priznania na DPH je potrebné uviesť konkrétny závažný dôvod (napr. PN, hospitalizácia), pre ktorý daňový subjekt nemohol podať daňové priznanie k DPH v zákonom stanovenej lehote. Každú žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty bude správca dane posudzovať individuálne, pričom samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie resp. obdobie pandémie nebude automaticky dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty. V prípade, ak správca dane žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty vyhovie, sankcia za nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote nebude daňovému subjektu uložená a v prípade, že daňový subjekt súčasne s podaním daňového priznania DPH aj zaplatí, nebude mu vyrubený úrok z omeškania.
V prípade, ak daňový subjekt počas pandémie opakovane nepodá daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz alebo nezaplatí DPH v zákonom stanovenej lehote, nebude zverejnený v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH. Túto povinnosť však musí splniť do konca mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
Preddavky na daň z motorových vozidiel splatné počas obdobie pandémie, daňový subjekt nie je povinný platiť od apríla 2020. Tieto preddavky vyrovná v nasledujúcom daňovom priznaní.[/accordion_content]
[/accordion][accordion_title]DOPADY KARANTÉNNYCH OPATRENÍ NA ŽIVOT A PODNIKANIE[/accordion_title][accordion_content]
S účinnosťou od 08.02.2021 do odvolania sú všetci prevádzkovatelia zariadení povinní dodržiavať nasledujúce hygienické opatrenia, a to konkrétne:
potravinárske predajne, prevádzky zariadení spoločného stravovania, vrátane stánkov s rýchlym občerstvením a iným ambulantným predajom potravín, pokrmov a nápojov musia klásť dôraz na zabezpečenie pravidelného a účinného čistenia a dezinfekcie, ktoré sa musí vykonávať dôkladne v rámci denného sanitačného režimu prevádzky a v rámci prijatých a zavedených zásad správnej hygienickej praxe.
Prevádzkovatelia sú povinní pri vstupe na pracovisko alebo do prevádzky požadovať od osôb v pracovnoprávnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo inom obdobnom pomere (napr. SZČO), ktoré sa vrátili z rizikových krajín:
Pokiaľ sa daná osoba nebude vedieť preukázať jedným z uvedených spôsobov, bude prevádzkovateľ oprávnený oznámiť túto skutočnosť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a odoprieť danej osobe vstup na pracovisko alebo do prevádzky. Prevádzkovatelia však budú povinní požadovať jedno z vyššie uvedených preukázaní len za predpokladu, že majú vedomosť alebo dôvodné podozrenie (nástup do zamestnania, dni pracovného voľna, služobnú cestu, atď.), že im takáto povinnosť vznikla.
V období od 10.02.2021 do 19.03.2021 sú všetci zamestnávatelia, okrem zamestnávateľov prevádzkujúcich školy a školské zariadenia, v rámci okresu zaradeného uznesením vlády Slovenskej republiky podľa tzv. „COVID AUTOMATU“ do III. a IV. stupňa varovania, povinní zakázať vstup svojich zamestnancov na ich pracoviská či iné priestory zamestnávateľa, okrem osoby, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starších ako 7 dní, a okrem:
(ďalej spolu len „ďalšie osoby tvoriace výnimku zo zákazu vstupu“).
V období od 15.02.2021 do 19.03.2021 sú všetci zamestnávatelia, okrem zamestnávateľov prevádzkujúcich školy a školské zariadenia, v rámci okresu zaradeného uznesením vlády Slovenskej republiky podľa tzv. „COVID AUTOMATU“ do II. stupňa varovania, povinní zakázať vstup svojich zamestnancov na ich pracoviská či iné priestory zamestnávateľa, okrem osoby, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starších ako 14 dní, a okrem ďalších osôb tvoriacich výnimku zo zákazu vstupu a v období od 15.02.2021 do 19.03.2021 sú všetci zamestnávatelia, okrem zamestnávateľov prevádzkujúcich školy a školské zariadenia, v rámci okresu zaradeného uznesením vlády Slovenskej republiky podľa tzv. „COVID AUTOMATU“ do I. stupňa varovania, povinní zakázať vstup svojich zamestnancov na ich pracoviská či iné priestory zamestnávateľa, okrem osoby, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starších ako 21 dní, a okrem ďalších osôb tvoriacich výnimku zo zákazu vstupu.
V období od 08.02.2021 do 19.03.2021 sú všetci zamestnávatelia prevádzkujúci školy a školské zariadenia povinní dodržiavať zákaz vstupu zamestnancov na ich pracoviská a iné priestory zamestnávateľa, okrem osoby, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starších ako 7 dní, a okrem ďalších osôb tvoriacich výnimku zo zákazu vstupu.
Zamestnávatelia sú pre účely overenia, že sa na osoby vstupujúce do ich vnútorných alebo vonkajších priestorov nevzťahuje zákaz vstupu, oprávnení žiadať od daných osôb predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazu niektorú z vyššie uvedených skutočností vzťahujúcich sa na výnimky zo zákazu vstupu, a zároveň sú oprávnení do takýchto dokladov nahliadnuť.
- aby v miestnosti, kde sa tovar vydáva bol naraz iba jeden zákazník,
- pri vchode do prevádzky aplikovať vstupujúcim osobám dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,
Prevádzky poskytujúce hotelové služby a ubytovacie služby podobné hotelovým službám, turistické alebo ostatné krátkodobé ubytovacie služby sú povinné dodržiavať nasledujúce:
Prevádzky poskytujúce služby držiteľom Dekrétu kandidáta, ktoré sú nevyhnutné pre výkon športovej činnosti držiteľa Dekrétu kandidáta, sú nevyhnutné dodržiavať nasledujúce:
Prevádzkovatelia poskytujúci služby za účelom zabezpečenia hromadných podujatí sú povinní dodržiavať nasledujúce:
S účinnosťou od 08.02.2021 do 19.03.2021 z dôvodu ochrany zdravia a života sú všetci prevádzkovatelia zariadení, škôl a školských zariadení povinní zakázať vstup osobám do vnútorných a vonkajších priestorov ich prevádzok, s výnimkou vyššie uvedených obmedzení a s výnimkou nasledujúcich osôb:
Prevádzkovatelia sú pre účely overenia, že sa na osoby vstupujúce do ich vnútorných alebo vonkajších priestorov nevzťahuje zákaz vstupu, oprávnení žiadať od daných osôb predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazu niektorú z vyššie uvedených skutočností vzťahujúcich sa na výnimky zo zákazu vstupu, a zároveň sú oprávnení do takýchto dokladov nahliadnuť.
V záujme ochrániť zdravie starších spoluobčanov, ktorí patria k najohrozenejšej skupine obyvateľov, boli s účinnosťou od 15.10.2020 do odvolania vyčlenené nákupné hodiny seniorov umožňujúce v dňoch pondelok až piatok v čase od 9:00 hod do 11:00 hod. nakupovať v prevádzkach potravín a v predajniach drogérií len osobám starším ako 65 rokov; osoby nespĺňajúce toto vekové kritérium majú vstup do prevádzok v danom vyhradenom čase zakázaný.
Zákaz predaja sa vzťahuje na osobné ochranné prostriedky - respirátory kategórie FFP2 s výdychovacím ventilom respirátory kategórie FFP3 (ekvivalentom označenia je aj označenie KN95).
Zákaz predaja sa nevzťahuje na respirátory kategórie FFP2 bez vydychovacieho ventilu.
Respirátory kategórie FFP2 s výdychovacím ventilom a kategórie FFP3 je od 06.04.2020 možné predať len nasledujúcim osobám:
Osoba, pri ktorej na kúpu respirátora FFP2 a/alebo FFP3 existujú zdravotné dôvody, je v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky:
Takéto osoby sa pri kúpe predmetných respirátorov musia preukázať potvrdením o zdravotnom dôvode pre výnimku z obmedzenia distribúcie osobných ochranných prostriedkov, ktoré vydáva všeobecný lekár pre dospelých alebo všeobecný lekár pre deti a dorast.
Pokiaľ ide o zoznam prác, pri ktorých je používanie uvedených respirátorov nevyhnutné za účelom ochrany zdravia a života v zmysle bodu 4), ide o prácu:
Od 15.10.2020 do odvolania platí pre všetky osoby povinnosť nosiť rúško resp. inú ochranu horných dýchacích ciest (šál, šatka, a pod., spolu ďalej len „rúško“)pri vychádzaní a pohybovaní sa na verejnosti v priestoroch interiérov budov a v prostriedkoch verejnej dopravy, s výnimkou:
Pre deti od 3 do 6 rokov sa odporúča pohybovať sa na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy s prekrytím horných dýchacích ciest.
Od 16.03.2020 bola na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti uložená pracovná povinnosť a zákaz uplatňovania práva na štrajk zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorými sú:
S účinnosťou od 19.03.2020 bola pracovná povinnosť a zákaz štrajku rozšírená aj na pracovníkov nasledujúcich subjektov:
a s účinnosťou od 18.04.2020 aj na pracovníkov, držiteľov povolenia na prevádzkovanie zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, konkrétne:
S účinnosťou od 28.03.2020 bola nariadená pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a zákaz uplatňovania práva na štrajk pracovníkom v sociálnych zariadeniach, konkrétne:
- zariadenia pre seniorov,
- zariadenia opatrovateľskej služby,
- domovy sociálnych služieb,
- špecializované zariadenia, a
Oprávneným žiadateľom je výlučne fyzická osoba, proti ktorej je predmetná exekúcia vedená, pričom žiadosť je nevyhnutné adresovať priamo súdnemu exekútorovi.
Na žiadosť sa prihliada za podmienky, že:
Žiadosť musí obsahovať vyhlásenie povinného, že v dôsledku situácie spôsobenej šírením COVID-19 prechodne poklesli jeho príjmy a pokračovanie v exekúcii by mohlo pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť vyhlásenie o majetku.
Súdny exekútor na žiadosť povinného bezodkladne vydá upovedomenie o odklade exekúcie, a toto upovedomenie bezodkladne doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou.
Odklad exekúcie trvá 6 mesiacov od vydania upovedomenia o odklade exekúcie, najdlhšie však do 01.12.2020.
Súdny exekútor je i počas trvania odkladu exekúcie opravený vykonávať úkony na zistenie a zabezpečenie majetku, ktorý podlieha exekúcii, pričom ak boli tieto vykonané ešte pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované.[/accordion_content]Ochrana nájmu platí len pre prípady, v ktorých omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19. Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený.
Iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté.
Zákaz jednostranného ukončenia nájmu prenajímateľom platí do 31.12.2020.
Ochrana sa vzťahuje na:
Nárok na poskytnutie dotácie na nájomné vzniká nájomcovi po splnení nasledujúcich podmienok:
úhrada nájomného sa uskutočňuje v peniazoch;
vzťah nájomcu a prenajímateľa je založený na nájomnej alebo obdobnej zmluve podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právo nájomcu užívať predmet nájmu;
nájomný resp. obdobný užívateľský vzťah trvá najneskôr od 01.02.2020;
užívanie predmetu nájmu na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia ochorenia COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu.
Dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému je poskytovaná úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Predmetom nájmu môže byť:
miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov,
trhové miesto.
Zdôrazňujeme, že zmeny nájomnej zmluvy resp. obdobnej zmluvy oprávňujúcej nájomcu na užívanie predmetu nájmu, ktoré boli vykonané po 12.03.2020, nemajú vplyv na výšku dotácie na nájomné.
Aký je postup žiadania o poskytnutie dotácie?
Žiadosť o dotáciu podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet, pričom nájomca je povinný poskytnúť prenajímateľovi potrebnú súčinnosť na poskytnutie dotácie. Žiadosť sa podáva elektronicky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR. K žiadosti nie je potrebné prikladať dohodu o zľave z nájomného, keďže odoslanie elektronického formulár má rovnaké účinky ako táto dohoda, a to za predpokladu, že podpisy prenajímateľa a nájomcu sú autorizované podľa zákona o e-Governmente.
Ak požadovaná výška dotácie presahuje hodnotu 100 000 eur, povinnou náležitosťou žiadosti o dotáciu je označenie konečného užívateľa výhod.
Ministerstvo hospodárstva SR elektronicky doručí prenajímateľovi a nájomcovi oznámenie o schválení dotácie, na základe ktorého sa dotácia poskytuje.
Aká je výška dotácie?
Dotácia na nájomné sa poskytuje vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného nájomcovi, najviac však vo výške 50% nájomného, a to za obdobie, počas ktorého mali nájomcovia sťažené užívanie . Ak je prenajímateľom správca majetku štátu, nájomné sa znižuje na polovicu.
Do sumy nájomného nemožno zahrnúť úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom (napr. platby za dodávku energií) a ani obratovú zložku v prípade nájomného podľa obratu. V prípade, ak výšku úhrad za vedľajšie plnenia nie je možné oddeliť od výšky nájomného, platí predpoklad, že výška úhrady za dané plnenia je 5% nájomného.
Podstata dotácie na nájomné teda spočíva v tom, že nájomca uhradí prenajímateľovi dohodnuté nájomné, od ktorého sa odpočíta výška poskytnutej zľavy a výška poskytnutej dotácie. Nájomca je pritom oprávnený uhradiť takto ponížené nájomné v 48-mich rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia. Nájomca s prenajímateľom si však môžu dohodnúť aj inú lehotu splatnosti. Počas obdobia úhrady splátok platí, že prenajímateľ a ani jeho právny nástupca nemôže jednostranne zvýšiť nájomné, ak takéto právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred dňom 01.02.2020. Rovnaké podmienky platia aj v prípade, ak prenajímateľ neposkytne nájomcovi žiadnu zľavu z nájomného, ktoré sa týka predmetného obdobia sťaženého užívania predmetu nájmu.
Čo v prípade, ak už došlo k úhrade nájomného za obdobie povinného uzatvorenia prevádzok?
V danom prípade platí, že ak nájomca uhradil prenajímateľovi nájomné za celé obdobie alebo časť obdobia sťaženého užívania, dotáciu na nájomné možno poskytnúť za rovnako dlhé obdobie, ako bolo sťažené užívanie, a to vo výške poskytnutej zľavy z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného.
Dovoľujeme si poznamenať, že vyššie uvedené podmienky platia aj pre podnájomný vzťah.
[/accordion_content]
V súvislosti so šírením pandémie COVID-19 bol prijatý zákaz usporadúvania hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy.
- hokej: TIPOS extraliga (hokej - muži), ICE HOCKEY LEAGUE (hokej – muži), Slovenská hokejová liga (hokej – muži),
- futbal: FORTUNA Liga (futbal - muži), II. futbalová liga (futbal – muži),
- hádzaná: SLOVNAFT Handball Extraliga (hádzaná - muži), MOL Liga (hádzaná – ženy),
- volejbal: Extraliga muži (volejbal), Extraliga ženy (volejbal),
- basketbal: Slovenská basketbalová liga (muži – basketbal), Extraliga ženy (basketbal - ženy).
vstup a pobyt v mieste hromadného podujatia umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami,
- telefonicky kontaktovať lekára a opustiť miesto hromadného podujatia, ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia,
- o zákaze podávania rúk,
Zasadnutia a schôdze orgánov verejnej moci a ich poradných orgánov na zasadnutia uskutočňované na základe zákona a na voľby, je možné viesť za nasledujúcich podmienok:
Nasledujúce súťaže:
Obrad krstu, sobášny obrad, vrátane civilného obradu a výkonu pohrebných obradov je možné viesť za dodržiavania nasledujúcich opatrení:
[accordion_title]ČASTO KLADENÉ OTÁZKY[/accordion_title][accordion_content]
Táto forma štátnej pomoci má za úlohu zabrániť prepúšťaniu zamestnancov, na ktorých mzdu prispeje štát zamestnávateľovi. Uvedená forma finančného príspevku je využívaná v mnohých krajinách, avšak na Slovensku bola zavedená až z dôvodu šírenia pandémie COVID-19, kedy mnoho zamestnávateľov obmedzilo alebo prerušilo svoju činnosť, hoci nespadajú medzi zamestnávateľov nútených povinne zavrieť svoje prevádzky na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. V dôsledku takéhoto obmedzenia alebo prerušenia svojej činnosti tak následne nie sú schopní prideľovať prácu svojim zamestnancom, následkom čoho zamestnanci nevykonávajú prácu z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa.
Takáto situácia však pre mnoho zamestnávateľov znamená natoľko vážny zásah do ich ekonomickej stability, že sú nútení prepúšťať svojich zamestnancov. Práve za účelom odvrátenia danej skutočnosti štát zaviedol systém „kurzarbeit“, v zmysle ktorého prispieva zamestnávateľom na mzdu zamestnancov vo výške, ktorú by boli inak zamestnávatelia povinní uhradiť zamestnancom sami počas trvania objekívnych obmedzení (prekážok v práci) na strane zamestnávateľa. Výška príspevku v rámci „kurzarbeit“ predstavuje sumu vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 880,- eur.
Nakoľko účelom poskytovania príspevku je udržanie pracovného pomeru zamestnanca, zamestnávateľ musí splniť niekoľko podmienok na jeho poskytnutie, a to najmä neprepustiť zamestnanca, na ktorého je príspevok poskytnutý, ani neukončiť jeho pracovný pomer dohodou, minimálne 2 mesiace po poskytnutí príspevku, pričom zároveň zamestnanec na začiatku poskytovania príspevku nesmie byť vo výpovednej lehote.
Žiadosť o predmetný príspevok je možné podávať prostredníctvom web stránky www.pomahameludom.sk, konkrétne prostredníctvom žiadosti o príspevok v rámci Opatrenia č. 3, možnosť 3A.[accordion_title]UŽITOČNÉ ODKAZY - LINKY[/accordion_title]
[accordion_content]Úrad vlády Slovenskej republiky
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Finančná správa Slovenská republika
Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO
Aktuálne informácie
[/accordion]