STOJÍME PRI VÁS AJ V ŤAŽKÝCH ČASOCH
DICLAIMER: Upozorňujeme, že niektoré časti predmetného balíčka opatrení ešte neprešli celým legislatívnym procesom a zatiaľ nenadobudli účinnosť, a zmeny v legislatíve súvisiacej s nižšie uvedenými opatreniami sú počas pandémie prijímané v relatívne krátkych časových intervaloch. Preto nemožno vylúčiť, že konečná, platná a účinná verzia uvedeného balíčka a podmienky uplatňovania jeho jednotlivých opatrení sa budú po ukončení celého legislatívneho procesu líšiť od nižšie uvedeného. O akýchkoľvek zmenách Vás budeme neodkladne informovať a uvedený balíček v zmysle ďalších prijatých zmien prehľadne aktualizovať.

Aktuálnosť nižšie uvedených informácií ku dňu 20.06.2020.

[accordion]
[accordion_title]PREHĽAD AKTUÁLNYCH ZMIEN[/accordion_title]
[accordion_content]

DOHODA VLÁDY O DOTÁCIACH NA ÚHRADU NÁJOMNÉHO – dohoda zatiaľ nebola schválená vo forme platného a účinného právneho predpisu.

  • bližšie informácie v časti DOPADY KARANTÉNNYCH OPATRENÍ NA ŽIVOT A PODNIKANIE - OCHRANA NÁJOMCOV

POVOLENIE USPORADÚVANIA  BOHOSLUŽIEB A INÝCH SVIATOSTÍ, SVADIEB, POHREBOV A VEREJNÝCH ZASADNUTÍ – opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3796/2020, účinné od 06.05.2020 v spojitosti s opatrením č. OLP/3881/2020, účinným od 07.05.2020.

  • bližšie informácie v časti DOPADY KARANTÉNNYCH OPATRENÍ NA ŽIVOT A PODNIKANIE -ZÁKAZ USPORADÚVANIA HROMADNÝCH PODUJATÍ

SPUSTENIE 2. A 3. FÁZY POSTUPNÉHO OTVÁRANIA PREVÁDZOK, ZMENA VYHRADENÉHO ČASU PRE NÁKUP SENIOROV – opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3795/2020, účinné od dňa 06.05.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti DOPADY KARANTÉNNYCH OPATRENÍ NA ŽIVOT A PODNIKANIE – PLÁN UVOĽŇOVANIA KARANTÉNNYCH OPATRENÍ, NÁKUPNÉ HODINY PRE SENIOROV

ODKLAD EXEKÚCIÍ FYZICKÝCH OSÔB, OCHRANA NÁJOMCOV - zákon č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 25.04.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti DOPADY KARANTÉNNYCH OPATRENÍ NA ŽIVOT A PODNIKANIE – ODKLAD EXEKÚCIÍ FYZICKÝCH OSÔB, OCHRANA NÁJOMCOV

ODPUSTENIE PLATENIA POISTNÉHO NA SOCIÁLNE POISTENIE – zákon č. 95/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 25.04.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO v súvislosti so šírením COVID-19 – ODKLAD PLATBY ODVODOV

ODKLAD PLATENIA PREDDAVKOV NA DAŇ Z PRÍJMOV, ODPOČET NEUPLATNENEJ DAŇOVEJ STRATY – zákon č. 96/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z., účinný od 25.04.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO v súvislosti so šírením COVID-19 ODKLAD PLATBY PREDDAVKOV DANE Z PRÍJMU, ZAPOČÍTANIE DOTERAZ NEUPLATNENEJ STRATY

PRÍSPEVOK PRE SZČO A JEDNOOSOBOVÉ S.R.O. BEZ PRÍJMU – oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 23.04.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO v súvislosti so šírením COVID-19 PRÍSPEVOK NA ZAMESTNANCOV ("KURZARBEIT") A PRE SZČO

PRÍSPEVOK PRE ZAMESTNÁVATEĽOV, VRÁTANE SZČO, KTORÍ SÚ ZAMESTNÁVATEĽMI („KURZARBEIT“) - oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 17.04.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO v súvislosti so šírením COVID-19 PRÍSPEVOK NA ZAMESTNANCOV ("KURZARBEIT") A PRE SZČO

PRÍSPEVOK PRE SZČO, KTORÝM POKLESLI TRŽBY- oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 08.04.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO v súvislosti so šírením COVID-19 PRÍSPEVOK NA ZAMESTNANCOV ("KURZARBEIT") A PRE SZČO

PRÍSPEVOK PRE ZAMESTNÁVATEĽOV, KTORÍ MUSELI POVINNE ZATVORIŤ SVOJE PREVÁDZKY - oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, možnosť žiadania o príspevok od 06.04.2020

  • bližšie informácie nájdete v časti PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO v súvislosti so šírením COVID-19 ÚHRADA 80 % MZDY ZAMESTNANCOV
[/accordion_content] [/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title]PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO súvislosti so šíreníCOVID-19[/accordion_title]
[accordion_content]

Vláda Slovenskej republiky pripravila pre záchranu ekonomiky ohrozenej pandémiou koronavírusu balík prvých opatrení nazvaných ako „Prvá pomoc zamestnancom, firmám a SZČO“. V súvislosti s implementáciou opatrení došlo k zmenám viacerých zákonov a ďalšie legislatívne zmeny sú očakávané v blízkej budúcnosti.

Upozorňujeme, že nakoľko vyššie uvedený balíček opatrení ešte nebol kompletne prijatý zákonom a zmeny v legislatíve súvisiacej s nižšie uvedenými opatreniami sú prijímané v relatívne krátkych časových intervaloch, je možné, že jeho finálna a v danom čase aktuálna zákonná verzia a podmienky uplatňovania jeho jednotlivých opatrení sa budú líšiť od nižšie uvedeného.

[accordion]
[accordion_title]ÚHRADA 80 % MZDY ZAMESTNANCOV
[/accordion_title][accordion_content]

Úvodom si dovoľujeme upozorniť, že na základe aktuálnych informácií zverejnených na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by sa poskytnuté príspevky nemali zdaňovať pri podávaní daňového priznania fyzických osôb za rok 2020. Táto zmena má byť prijatá vo forme zákona v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.

Dňa 31.03.2020 boli uznesením vlády SR č. 178 schválené podmienky projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov, v zmysle ktorého môžu od 06.04.2020 zamestnávatelia, ktorí boli nútení zavrieť svoje prevádzky na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva, požiadať o príspevok na mzdu zamestnanca, ktorý môže byť poskytnutý až do výšky 80 % hrubej mzdy zamestnanca.(tzv. príspevok v rámci Opatrenia č.1)

Kto môže žiadať o príspevok? Zamestnávatelia a SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi, ktorí museli svoju prevádzkovú činnosť obmedziť alebo zastaviť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a z tohto dôvodu došlo na ich strane k uplatneniu prekážky v práci na strane zamestnávateľa s povinnosťou vyplácania náhrady mzdy.

Kto nie je oprávneným žiadateľom? Zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy (právnickou osoboua zapísanou v štatistickom registri organizácií) a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov. 

Výška príspevku? Maximálna výška príspevku na jedného zamestnanca je 80 % mzdy zamestnanca (hrubého priemerného zárobku), najviac vo výške 1.100,- eur. (V prípade zamestnávateľov, ktorí vyplácajú zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80% priemerného zárobku zamestnanca na základe dohody so zástupcami zamestnancov, ide o príspevok vo výške najviac 880,- eur.)

Ak je náhrada mzdy nižšia ako 1.100,- eur, príspevok je najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.

Obdobie, za ktoré je možné príspevok poskytnúť? Od 13.03.2020, t. j. od dňa núteného uzatvorenia niektorých prevádzok v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva do  konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

Podmienky poskytovania príspevku na mzdu zamestnanca:

  • príspevok môže byť poskytnutý na mzdu len takéto zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere u zamestnávateľa (najneskôr od 01.03.2020), nevzťahuje sa teda na „dohodárov“,
  • príspevok na mzdu zamestnanca nemôže byť poskytnutý, ak je zamestnanec vo výpovednej lehote,
  • príspevok na mzdu zamestnanca nemôže byť poskytnutý, ak je zamestnancovi poskytovaná nemocenská dávka alebo ošetrovné,
  • príspevok na mzdu zamestnanca nemôže byť poskytnutý, ak je zamestnávateľovi na zamestnanca poskytovaný iný príspevok na mzdu,
  • zamestnávateľ musí udržať pracovné miesto zamestnanca najmenej po dobu 2 nasledujúcich mesiacov po mesiaci, za ktorý bol príspevok na mzdu poskytnutý,
  • príspevok môže žiadať len zamestnávateľ, ktorý vypláca zamestnancom náhradu mzdy podľa Zákonníka práce,
  • spĺňa podmienky podľa § 70 ods.7 z. č. 595/2003 Z. z. o službách zamestnanosti,
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • zamestnávateľ vznikol a začal svoju činnosť prevádzkovať najneskôr 01.02.2020.

Kam adresovať žiadosť o príspevok? Žiadosti o poskytnutie príspevku sa predkladajú miestne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je úrad v sídle zamestnávateľa. Spolu so žiadosťou sa predkladá aj Výkaz pre priznanie príspevku. Žiadosť sa vypĺňa a zasiela elektronicky, žiadateľ ju nepodpisuje!

Súčasťou Žiadosti o poskytnutie príspevku je aj čestné vyhlásenie zamestnávateľa o spĺňaní podmienok na poskytnutie príspevku, ktoré môže byť predmetom neskorších kontrol.[/accordion_content][/accordion]

[accordion]
[accordion_title]PRÍSPEVOK NA ZAMESTNANCOV ("KURZARBEIT") A PRE SZČO
[/accordion_title]
[accordion_content]

Úvodom si dovoľujeme upozorniť, že na základe aktuálnych informácií zverejnených na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by sa poskytnuté príspevky nemali zdaňovať pri podávaní daňového priznania fyzických osôb za rok 2020. Táto zmena má byť prijatá vo forme zákona v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.

Príspevok poskytnutý SZČO v rámci daného opatrenia sa nepovažuje za príjem SZČO pre účely výpočtu poklesu tržieb.

V zmysle informácie zverejnenej na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môžu SZČO od 08.04.2020 žiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti, za nasledujúcich podmienok (tzv. príspevok v rámci Opatrenia č.2):

Kto môže žiadať o príspevok?

SZČO: 

  • ktoré museli zatvoriť svoje prevádzky (prerušili alebo obmedzili vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti) na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva, alebo
  • ktorým poklesli tržby o najmenej 20 % (resp. o 10 % v mesiaci marec)

V zmysle usmernenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorom informoval rezort na svojej webovej stránke, boli spresnené osoby, ktoré sú oprávnené žiadať o príspevok, a to SZČO, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú činnosť, alebo sú považované za SZČO:

  • podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon),
  • podľa osobitných predpisov ako zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, alebo
  • ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.

Možnosť žiadať o príspevok je v zmysle zverejneného oznamu prístupná teda aj pre slobodné povolania: hercov, choreografov, tanečníkov, hudobníkov, novinárov, sochárov, ale aj pre osoby ako sú športovci, tlmočníci, architekti, súkromní lekári, geodeti, spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti, osobní asistenti osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a pod.

Kto nie je oprávneným žiadateľom? Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.

Podmienky poskytovania príspevku?:

  • u SZČO došlo k poklesu tržieb v súvislosti s krízovou situáciou
  • SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená do 31.03.2020, a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny
  • SZČO nemusí mať uhradené odvody na sociálne a zdravotné poistenie a ani povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za mesiac február,
  • SZČO vznikla a začala prevádzkovať činnosť najneskôr k 01.02.2020,
  • žiadateľ nemá uzatvorený pracovný pomer,
  • žiadateľ nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť
  • nebola podnikom v ťažkostiach ku dňu 31.12.2019,
  • spĺňa podmienky podľa § 70 ods.7 z. č. 595/2003 Z. z. o službách zamestnanosti,
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Obdobie, za ktoré je možné príspevok poskytnúť? Od 13.03.2020, t. j. od dňa núteného uzatvorenia niektorých prevádzok v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva do  konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

Výška príspevku?: Výška príspevku je upravená v závislosti od výšky poklesu tržieb podnikateľa nasledovne:

 - pri poklese tržieb o 20 % a viac, ale menej ako 40 % = príspevok vo výške 180,- eur;

 - pri poklese tržieb o 40 % a viac, ale menej ako 60 % = príspevok vo výške 300,- eur;

 - pri poklese tržieb o 60 % a viac, ale menej ako 80 % = príspevok vo výške 420,- eur

 - pri poklese tržieb o 80 % a viac = príspevok vo výške 540,- eur.

Výška príspevku za mesiac marec 2020 je upravená odlišne:

 - pri poklese tržieb o menej ako 10 % = príspevok vo výške 0,- eur;

 - pri poklese tržieb o 10 % a viac, ale menej ako 20 % = príspevok vo výške 90,- eur;

 - pri poklese tržieb o 20 % a viac, ale menej ako 30 % = príspevok vo výške 150,- eur;

 - pri poklese tržieb o 30 % a viac, ale menej ako 40 % = príspevok vo výške 210,- eur;

 - pri poklese tržieb o 40 % a viac = príspevok vo výške 270,- eur.

Spôsob výpočtu poklesu tržieb?

  • žiadateľ o príspevok porovnáva tržby za vykazovaný mesiac s tržbami dosiahnutými za rovnaký mesiac predchádzajúceho kalendárneho roka (napríklad obdobie apríl 2019 v porovnaní s obdobím apríl 2020 a pod.), alebo
  • žiadateľ porovnáva priemer tržby v roku 2019 s tržbou za vykazovaný mesiac (iba ak vykonával činnosť za celý rok 2019)
  • v prípade, ak žiadateľ neprevádzal v danom období činnosť, teda vykonával činnosť len niektoré mesiace počas roka 2019, porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za mesiac február 2020.

Kam adresovať žiadosť o príspevok? Žiadosti o príspevok bude nevyhnutné adresovať na miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. úrad, v ktorého územnom obvode SZČO prevádzkuje alebo vykonáva zárobkovú činnosť.  Prílohou žiadosti je Výkaz pre priznanie príspevku. Súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie žiadateľa o splnení podmienok na poskytnutie príspevku, ktoré môže byť predmetom následných kontrol. Žiadosť sa vypĺňa a zasiela elektronicky, žiadateľ ju nepodpisuje!

Od dňa 17.04.2020 môžu zamestnávatelia zasiahnutí krízovou situáciou spôsobenou šírením pandémie COVID-19 žiadať o príspevok, pri ktorom má zamestnávateľ na výber z 2 možností, tzv. "KURZARBEIT" (tzv. príspevok v rámci Opatrenia č. 3) poskytovaný za nasledujúcich podmienok.

Kto je oprávneným žiadateľom?

Zamestnávateľ, ktorý v čase vyhlásenej krízovej situácie udrží pracovné miestna aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti.

Na rozdiel od príspevku v rámci Opatrenia č. 1 ide o zamestnávateľov, ktorí nemuseli svoju prevádzkovú činnosť obmedziť alebo zastaviť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ale boli zasiahnutí krízovou situáciou spôsobenou pandémiou.

Kto nie je oprávneným žiadateľom? Zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy (právnickou osobou zapísanou v štatistickom registri organizácií) a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.

Výška príspevku?

Zamestnávateľ má na výber z 2 možností, podľa toho, ktorú bude považovať za výhodnejšiu, pričom ide o výber možnosti na celé obdobie poskytovania príspevku, a to:

  1. príspevok na náhradu mzdy zamestnanca,tzv."kurzarbeit" ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880 eur; v tomto prípade je pokles tržieb irelevantný, alebo
  2. príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb v sume podľa hodnôt uvedených pri príspevku v rámci Opatrenia č. 2.

U zamestnávateľa, ktorý:

  • na základe kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami zamestnancov vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880,- eur
  • vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške najmenej 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 800,- eur.

Ak je náhrada mzdy nižšia ako 800,- eur, príspevok je najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.

Podmienky poskytovania príspevku pre zamestnávateľa:

Podmienky sú rovnaké ako pre príspevok v rámci Opatrenia č. 1, avšak ďalšími osobitnými podmienkami sú nasledujúce:

  1. príspevok na mzdu zamestnanca nemôže byť poskytnutý, ak zamestnanec čerpá dovolenku,
  2. pre poskytnutie príspevku v rámci tejto možnosti (úhrada časti mzdových nákladov v závislosti od poklesu tržieb) nemôže mať zamestnanec viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca alebo  nemôže čerpať dovolenku v danom rozsahu.

Od 23.4.2020, je možné žiadať o príspevok v rámci Opatrenia č. 4, ktorý je rozšírením štátnej pomoci aj na osoby, ktoré prvotne nemali byť do balíčka prvej pomoci vôbec zahrnuté.

Kto je oprávneným žiadateľom?

Osoby, ktoré od 13.03.2020 nemajú žiadny iný príjem  z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti (vrátane starobného, predčasného starobného, invalidného, čiastočného invalidného, a výsluhového dôchodku), a to:

  • SZČO, ktoré museli zavrieť svoje prevádzky (prerušili alebo obmedzili vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti), a nevznikla im povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpajú tzv. odvodové prázdniny,
  • fyzické osoby, ktoré sú jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, t. z. „jednoosobové s.r.o.“ (ďalej len „jednoosobová s.r.o.“).

Podmienky poskytovania príspevku pre SZČO?

  • SZČO nemá od 13.03.2020 žiadny iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti,
  • SZČO nie je poberateľom starobného, predčasného starobného, invalidného, čiastočného invalidného, a výsluhového dôchodku,
  • SZČO nebola podnikom v ťažkostiach k 31.12.2019,
  • žiadateľ spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 z. č. 595/2003 Z. z. o službách zamestnanosti,
  • voči SZČO nie je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • SZČO vznikla a začala prevádzkovať činnosť najneskôr 01.02.2020,
  • SZČO nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpá tzv. odvodové prázdniny,
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú činnosť.

Podmienky poskytovania príspevku pre fyzickú osobu v jednoosobovej s.r.o.

  • je jediným spoločníkom v jednoosobovej s.r.o.
  • jej zisk po zdanení za rok 2019 nepresiahol 9.600 eur a jej kumulatívny obrat bol minimálne 2.400 eur, (t. z. ak začala spoločnosť prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9.600, eur / 12x počet mesiacov existencie spoločnosti a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2.400,- eur / 12x počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019),
  • je konateľom jednoosobovej s.r.o.,
  • nie je zamestnancom jednoosobovej s.r.o.,
  • nie je spoločníkom v inej s.r.o.,
  • nemá od 13.03.2020 žiadny iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti,
  • nie je poberateľom starobného, predčasného starobného, invalidného, čiastočného invalidného, a výsluhového dôchodku,
  • nebola podnikom v ťažkostiach k 31.12.2019,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 z. č. 595/2003 Z. z. o službách zamestnanosti,
  • voči žiadateľovi nie je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Výška príspevku?

  • za mesiac marec 2020: 105,- eur,
  • za ďalšie mesiac apríl a máj 2020: 210,- eur.

Obdobie, za ktoré sú príspevky v rámci Opatrení č. 3 a 4 poskytované, a subjekt, ktorému je potrebné adresovať žiadosti o ich poskytnutie, sú rovnaké ako v prípade príspevkov v rámci Opatrenia č. 1 a 2. Rozdiel pri žiadaní o príspevok v rámci Opatrenia č. 4 v porovnaní s ostatnými príspevkami je, že okrem žiadosti o príspevok nie je nevyhnutné príslušnému úradu predkladať aj výkaz pre priznanie príspevku.

Okrem vyššie uvedených osôb majú na štátnu podporu, tzv. SOS DOTÁCIU nárok, aj fyzické osoby, ktoré z dôvodu pandémie nevykonávajú činnosť, z ktorej majú príjem, avšak túto činnosť vykonávali pred dňom vyhlásenia krízovej situácie.

Žiadateľ o poskytnutie tzv. SOS DOTÁCIE nesmie byť zároveň žiadateľom o poskytnutie jedného z vyššie uvedených príspevkov (príspevku v rámci Opatrenia č. 1,2,3 alebo 4).

Podmienky poskytovania dotácie:

  • žiadateľom je fyzická osoba, ktorá z dôvodu krízovej situácie nevykonáva činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, túto činnosť vykonávala pred dňom vyhlásenia krízovej situácie a nemá príjem podliehajúci dani z príjmov fyzickej osoby,
  • žiadateľ nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, dávky v hmotnej núdzi, poberateľom rodičovského príspevku alebo príspevku na opatrovanie, dávky nemocenského zabezpečenia alebo obdobnej dávky zo zahraničia,
  • žiadateľ nie je osobou, ktorá žiada o finančný príspevok v rámci projektu na podporu udržania pracovných miest (vrátane pracovných miest pre SZČO) a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v dôsledku pandémie a odstránenia jej následkov,
  • žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to:

- má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

- nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia.

Žiadateľ o dotáciu je povinný oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny akékoľvek nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na vyplácanie dotácie, a to do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Za mesiac máj je povinný tak vykonať do 20.05.2020, inak sa predpokladá, že nárok na dotáciu trvá aj za mesiac máj.

Výška dotácie:

  • 105,- eur za mesiac marec 2020
  • 210,- eur za mesiac apríl 2020 až do skončenia pandémie, ak sa žiadateľovi nezmení situácia.

Dotácia sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky na jej poskytovanie aspoň na 15 kalendárnych dní (za mesiac marec aspoň 10 kalendárnych dní od 12.03.2020).

Kam adresovať žiadosť o poskytnutie dotácie?

Na rozdiel od žiadania o niektorý z vyššie uvedených príspevkov, o dotáciu sa žiada prostredníctvom žiadosti podanej priamo na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie

dotácie. Schválenie alebo neschválenie žiadosti o dotáciu sa neoznamuje priamo žiadateľovi, ale táto informácia sa zverejňuje na webovej stránke www.employment.sk [/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] BANKOVÉ ZÁRUKY A ODKLAD SPLÁTOK ÚVEROV [/accordion_title][accordion_content]
V zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti  v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý je účinný od 04.04.2020, je možné poskytnúť finančnú pomoc malým a stredným podnikom prostredníctvom Exportno-importnej banky SR (EXIMBANKA SR) a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. Výsledkom pomoci pre malé a stredné podniky je ponúknutie výhodného úverového produktu, t. j. úver za zvýhodnených podmienok.

Finančná pomoc sa môže poskytnúť formou:

a) Záruka za poskytnutý úver - záväzok Ministerstva financií SR voči malému a strednému podniku, že uhradí jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s bankou v prípade, ak ho podnik nebude schopný plniť. Ak bude ministerstvo plniť predmetný záväzok zo záruky za úver, Ministerstvu financií SR vznikne pohľadávka voči danému podniku v rozsahu tohto plnenia, ktorú bude musieť daný podnik neskôr splatiť. Podmienky na poskytnutie záruky, ktoré musí podnik spĺňať sú, napr.: podnik ku dňu podpisu zmluvy o úvere nemá dlhy na poistnom po lehote splatnosti viac ako 180 dní voči Sociálnej poisťovni a voči zdravotnej poisťovni, nebolo voči nemu začaté konkurzné konanie ani reštrukturalizácia, nejde o podnik, ktorý má v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vykonávanie činnosti dočasného zamestnávania (a ďalšie podmienky určené bankou).

b) Bonifikácia úroku poskytnutá podniku zo štátneho rozpočtu, ak podnik

  1. v období určenom v zmysle zmluvy o úvere udrží úroveň zamestnanosti určenú v zmluve o úvere a
  2. na konci obdobia určeného v zmysle zmluvy o úvere nebude mať záväzky na poistnom na sociálne poistenie, na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie alebo na poistnom na verejné zdravotné poistenie po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni a/alebo zdravotnej poisťovni, nad výšku určenú v zmluve o úvere.

Ministerstvo financií SR určilo ďalšie podmienky a postup poskytovania finančnej pomoci a technického zabezpečenia finančnej pomoci a postup pri plnení záväzku zo záruky za poskytnutý úver v zmluvách uzatvorených s bankami.

Úvery na podporu malých a stredných podnikov za účelom udržania ich prevádzky a zamestnanosti, ktoré boli ovplyvnené negatívnymi následkami šírenia pandémie COVID-19:

  • „Prevádzkový úver PODNIKATEĽ 2020“, poskytovaný Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s., s možnosťou žiadania o úver od 20.04.2020, (ďalej len „Úver č. 1“) a
  • „COVID úver“, poskytovaný EXIMBANKOU  SR, s možnosťou žiadania o úver od 27.04.2020 (ďalej len Úver č. 2“).

Kto môže žiadať o úvery?

  • malý podnik: podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 mil. eur, a
  • stredný podnik: podnik, ktorý zamestnáva najmenej 50 osôb ale menej ako 250 osôb, a ktorého ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur, a/alebo, ktorého celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. eur.

V prípade Úveru č. 2 môžu byť žiadateľom malé a stredné podniky, ktoré sa aspoň čiastočne zaoberajú exportnými činnosťami.

Účel úverov:

  • financovanie nákladov na udržanie prevádzky a zamestnanosti,
  • financovanie investícií do hmotného a/alebo nehmotného majetku na udržanie prevádzky a zamestnanosti,
  • splatenie záväzkov voči Sociálnej poisťovni a/alebo zdravotnej poisťovni.

Splatnosť úverov je maximálne 3 roky, pričom počas prvého roka jeho čerpania platí odklad platenia splátok úveru a úrokov.

Výhody úverov:

  • odklad splácania istiny a úroku na 1 rok,
  • bonifikácia úroku za celé obdobie poskytovania úveru (po splnení podmienok definovaných nižšie).

Maximálna výška úverov predstavuje sumu vo výške 50 % celkového obratu spoločnosti za rok 2019, pričom maximálna výška Úveru č. 1 je 350.000,- eur a minimálna 10.000,- eur, a výška Úveru č. 2 sa pohybuje v rozsahu od 100.000,- eur do 500.000,- eur.

Podmienky bonifikácie úveru:

a) v období 12 mesiacov odo dňa prvého čerpania úveru podnik udrží úroveň priemerného stavu zamestnancov oproti priemernému stavu zamestnancov za 12 mesiacov

b) predchádzajúcich mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie úveru; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak k zníženiu priemerného stavu riadnych zamestnancov v sledovanom období dôjde z dôvodu nepredvídateľných okolností (smrť zamestnanca a pod.), ktoré nastali v priebehu posledných dvoch mesiacov sledovaného obdobia a ktoré je možné náležite preukázať,

na konci obdobia uvedeného v písmene a):

  • nebude mať žiadne záväzky po lehote splatnosti viac ako 1 mesiac na poistnom voči Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, ak v čase poskytnutia úveru tvorili takéto záväzky sumu nižšiu, ako bola suma poskytnutého úveru,
  • nebude mať vyššie záväzky na poistnom voči Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, ako bola suma takýchto záväzkov v čase podania žiadosti o úver a znížená o sumu poskytnutého úveru, pričom na tieto záväzky má s príslušnou poisťovňou dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dodržiava.

Dňa 09.04.2020 sa stal účinným zákon, ktorý umožňuje odklad splátok úverov a pôžičiek pre malé a stredné podniky, SZČO a aj pre bežných občanov. O odklad splátok je možné požiadať banky kedykoľvek počas pandémie, a to najviac na obdobie 9 mesiacov. V prípade úverov poskytovaných leasingovými alebo nebankovými spoločnosťami je možné požiadať o odklad splátok na obdobie 3 mesiacov s možnosťou predĺženia o ďalšie 3 mesiace. Pri podávaní žiadosti treba však brať do úvahy, že odklad splátok nebude bezplatný, nakoľko odložením splátok sa časť splátok neodpustí, ale  presunie sa na koniec obdobia splácania úveru. To znamená, že o obdobie, o ktoré sa odložia splátky úveru/pôžičky, sa následne predĺžia termíny splácania splátok úveru/pôžičky, prípadne bude možné alikvotne navýšiť splátky, ktoré sa začnú splácať po skončení pandémie. Ak si dlžník rozmyslí potrebu odkladu, má možnosť oznámiť banke záujem na zrušení odkladu a pokračovaní v riadnom splácaní. Pri zvažovaní odkladu splátok je potrebné zobrať na vedomie aj skutočnosť, že banky si budú nárokovať úroky z poskytnutého úveru/pôžičky aj za obdobie odkladu splátok.

[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] DÁVKY POČAS PN A OČR [/accordion_title][accordion_content]
Medzi opatrenia, ktoré už boli prijaté, patria dávky nemocenského a ošetrovného poskytované za podmienok v zmysle nového zákona č. 63/2020 Z. z., účinného od 27.03.2020 a nového zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa Zákonník práce a ktorý nadobudol účinnosť od 04.04.2020, za nasledujúcich podmienok.

Nemocenská dávka

Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len „krízová situácia“) vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v bežnej výške 55 % denného vymeriavacieho základu, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Ide teda o zmenu vo vzťahu k doterajšej právnej úprave, podľa ktorej nemocenskú dávku vyplácal počas prvých dní zamestnancovi zamestnávateľ, a to sčasti v nižšom rozsahu. Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, sa považuje za dočasne práceneschopného a je povinný o ich nariadení svojho zamestnávateľa riadne informovať.

Výška nemocenskej dávky v rozsahu 55% denného vymeriavacieho základu platí aj pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie.

Zdôrazňujeme, že karanténne opatrenie alebo izolácia môže byť nariadená len Úradom verejného zdravotníctva SR, resp. Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, nejde teda napr. o izoláciu na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca.

Zároveň uvádzame, že vyššie uvedené sa vzťahuje len pre osoby, ktoré boli uznané PN z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie najskôr dňa 27.03.2020. V prípade, ak bola osoba uznaná PN z rovnakých dôvodov pred týmto dátumom, Sociálna poisťovňa postupuje pri vyplácaní nemocenskej dávky rovnakým spôsobom, ako v prípade vyplácania nemocenskej dávky pri akejkoľvek inej diagnóze (teda nemocenskú dávku vypláca až od 11. dňa práceneschopnosti).

Žiadať o nemocenské sa v zmysle informácií na webe Sociálnej poisťovne podáva nasledovne:

  1. Telefonicky alebo e-mailom kontaktujete svojho ošetrujúceho lekára, ktorý vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, na ktoré uvedie aj telefónne číslo pacienta.
  2. Lekár bez ohľadu na chýbajúci podpis pacienta zašle príslušné diely potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne.
  3. Ak je pacientom zamestnanec, Sociálna poisťovňa zašle časť potvrdenia zamestnávateľovi. Pacient, ak je zamestnancom, je povinný informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej práceneschopnosti.
  4. Sociálna poisťovňa následne kontaktuje pacienta a spíše s ním žiadosť o dávku, Ak na potvrdení o práceneschopnosti však nebol uvedený telefonický kontakt na pacienta, musí sám pacient kontaktovať pobočku Sociálnej poisťovne a až potom sa spíše žiadosť o dávku.

Ošetrovné

Nárok na ošetrovné v čase krízovej situácie vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za predpokladu, že oprávnený:

a) osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia 16 rokov veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo

b) sa stará o dieťa do dovŕšenia 11 rokov veku (alebo do 18 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom),ak:

  • bolo dieťaťu nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
  • ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
  • osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať,

c) opatruje príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela/lku, rodičov manžela/lky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bola nariadená karanténa.

Opatrenie, ktoré má pomôcť riešiť situáciu rodičov najmä po skončení rodičovskej dovolenky, kedy nemajú kam umiestniť svoje deti z dôvodu uzatvorených škôlok, spočíva aj v rozšírení okruhu osôb s nárokom na ošetrovné: Nárok vzniká aj osobe, ktorá je nemocensky poistená a ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac

  • v ktorom dieťa dovŕšilo 3 roky,
  • v ktorom dieťa dovŕšilo 6 rokov, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,
  • v ktorom dieťa prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom, ak je mladšie ako 6 rokov,
  • v ktorom dieťa dovŕšilo 6 rokov, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do náhradnej starostlivosti,
  • v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa poistencovi zverené do náhradnej starostlivosti, ak je toto dieťa mladšie ako 6 rokov.

Uvedené ošetrovné môže poistenec čerpať aj vtedy, ak takáto situácia nastala pred účinnosťou tohto zákona a trvá aj po nadobudnutí účinnosti, pričom nárok vzniká aj za obdobie, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti zákona (27.03.2020).

Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa taktiež vo výške 55% denného vymeriavacieho základu, pričom toto môže byť vyplatené za totožné obdobie len raz a len jednej osobe, bez ohľadu na to či sa počas rovnakého obdobia starala o jednu alebo viac osôb.

Postup uplatnenia zverejnený na web stránke Sociálnej poisťovne:

  1. Žiadosti o ošetrovné postačuje poslať Sociálnej poisťovni poštou resp. e-mailom (formulár zverejnený na internetovej stránke Sociálne poisťovne), ktorá si overí skutočnosti zo žiadosti a začne konanie o dávke ošetrovného.
  2. Následne informovať zamestnávateľa o danej skutočnosti.
  3. Je nevyhnutné zasielať vždy na konci mesiaca aj čestné vyhlásenie (formulár zverejnený na internetovej stránke Sociálnej poisťovne), z ktorého je zrejmé, počas ktorých dní žiadateľ ošetrovanú osobu ošetroval. V prípade, ak potreba ošetrovného bude trvať aj nasledujúci mesiac, je nevyhnutné opäť na konci daného mesiaca zaslať Sociálnej poisťovni ďalšie čestné vyhlásenie.
  4. V prípade detí do 11 rokov, prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, nie je potrebné kontaktovať pediatra a nárok na ošetrovné po uzavretí školského zariadenia vzniká automaticky. V prípade dieťaťa, ktoré má 11 a viac rokov (do 16 rokov)treba telefonicky kontaktovať pediatra, ktorý ak to uzná za vhodné, vystaví žiadosť o ošetrovné z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa a pošle ju do Sociálnej poisťovne (žiadosť o ošetrovné nezasiela rodič, ale lekár). Sociálna poisťovňa následne začne konanie o dávke ošetrovného.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ODKLAD PLATBY ODVODOV [/accordion_title][accordion_content]
Podľa zákona č. 68/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ktorý nadobudol účinnosť dňa 06.04.2020, je zamestnávateľ alebo povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO oprávnená odložiť si
  • platenie poistného podľa z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
  • platenie preddavkov na poistné podľa z. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,
  • za obdobie marec 2020 až do 31. júla 2020a to za podmienky, že tržby alebo príjmy z podnikania daných osôb klesli o viac ako 40 %.

Odklad je možné uplatniť, aj keď v čase ich platenia už platiteľ nebude zamestnávateľom alebo SZČO. Spôsob určovania poklesu tržieb alebo príjmov z podnikania bude dodatočne upravený nariadením vlády, ktorým môže vláda zároveň ustanoviť aj iný termín splatnosti odvodov ako je 31.07.2020.

Odklad splatnosti do 31.07.2020 platí aj pre povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a povinnosť osôb platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z.(nevyžaduje sa splnenie podmienky poklesu tržieb).

Spôsob určovania poklesu tržieb alebo príjmov z podnikania je upravený nariadením vlády, účinným od 10.04.2020 č. 76/2020, v zmysle ktorého sa pokles určí porovnaním výšky tržieb alebo príjmov za vykazovaný mesiac:

  • s výškou tržieb alebo príjmov dosiahnutých za rovnaký mesiac v predchádzajúcom roku,
  • s mesačným priemerom tržieb za predchádzajúci rok (ak vykonával činnosť celý predchádzajúci rok), alebo
  • s mesiacom február 2020 (ak nevykonával činnosť v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka)

Uplatnenie nároku na odklad platenia poistného sa uskutočňuje formou vyplnenia a odoslania formulára, ktorý je zverejnený na webových stránkach poisťovní, a v ktorom zamestnávateľ alebo SZČO vyznačí okrem iného aj spôsob, akým bol pokles tržieb vypočítaný. Formulár sa Sociálnej poisťovni zasiela elektronicky alebo poštou.

Nariadením vlády môže byť dodatočne ustanovený aj iný termín splatnosti odvodov ako je 31.07.2020.

V zmysle parlamentom schváleného zákona bola upravená možnosť zamestnávateľa a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO neplatiť sociálne poistné, starobné dôchodkové alebo doplnkové dôchodkové poistenie za apríl 2020 (toto obdobie môže byť vládou predĺžené), ak v mesiaci apríl 2020 mali aspoň 15 dní zatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva. Splnenie podmienok na odpustenie platenia poistného sa preukazuje čestným prehlásením predloženým Sociálnej poisťovni v lehote do 8. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý nie sú dané osoby povinné platiť poistné. Pozor, toto odpustenie sa však netýka platenia zdravotného poistenia. [/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ODKLAD PLATBY PREDDAVKOV DANE Z PRÍJMU [/accordion_title][accordion_content]

Od 25.4.2020 je účinný zákon, ktorý upravuje platenie preddavkov na daň z príjmov, ktoré je možné uplatniť po prvý raz pri preddavkoch splatných v máji 2020.

Ak je subjekt povinný platiť preddavky na daň z príjmov, ktoré sú splatné počas obdobia pandémie, tieto preddavky sa neplatia za obdobie, ktoré bezprostredne nasledujúce po období, v ktorom mu poklesli tržby najmenej o 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ak ide o povinnosť platenia štvrťročných preddavkov, je nevyhnutné porovnávať úhrn tržieb za mesiace tvoriace predchádzajúci štvrťrok s úhrnom tržieb za rovnaké mesiace v predchádzajúcom roku.

Teda odklad platenia preddavkov, ktoré je subjekt povinný uhradiť za máj 2020 do konca mesiaca máj 2020, je možné uplatniť vtedy, ak tržby za mesiac apríl 2020 budú aspoň o 40 % nižšie, ako tržby dosiahnuté v apríli 2019. V prípade platenia štvrťročných preddavkov, napríklad za mesiace máj, jún, júl 2020, ktoré sú splatné na konci mesiaca júl 2020, je nevyhnutné porovnať tržby za mesiac február, marec, apríl 2020 s tržbami za február, marec, apríl 2019.

Tieto preddavky nie je subjekt povinný uhradiť už po skončení pandémie, ale túto povinnosť si splní až pri podaní daňového priznania k dani z príjmov.

Splnenie podmienok na uplatnenie odkladu platenia preddavkov je nevyhnutné preukázať správcovi dane predložením čestného vyhlásenia, a to v lehote 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavkov.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ZAPOČÍTANIE DOTERAZ NEUPLATNENEJ STRATY [/accordion_title][accordion_content]

V zmysle zákona účinného od 25.4.2020 si daňovník môže započítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu, a to stratu za obdobie od roku 2015 do 2018. Maximálna výška, ktorú je možné odpočítať od  základu dane z príjmov je 1 milión eur.

Pri uplatňovaní odpočítavania, sa postupuje tak, že najskôr sa odpočíta najstaršia strata, teda v prípade strát za rok 2015, 2016, 2017, sa postupuje od straty za rok 2015, k strate za rok 2016 až po stratu za rok 2017.

Odpočítanie straty je možné realizovať za obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie v období od 01.01.2020 do 31.12.2020.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] DOČASNÁ OCHRANA PODNIKATEĽOV [/accordion_title][accordion_content]
Dňa 22.04.2020 Národná rada SR schválila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorý upravuje ochranu podnikateľov, ktorých činnosť a najmä finančná stabilita bola ovplyvnená negatívnymi následkami pandémie COVID-19.

Právna úprava dočasnej ochrany podnikateľov nadobudne účinnosť dňa 12.05.2020, a od tohto dátumu budú môcť podnikatelia žiadať o jej poskytnutie.

Komu je určená dočasná ochrana?

Podnikateľom (PO alebo FO-podnikateľom):

- ktorých sídlo alebo miesto podnikania je na území SR,

- ktorých oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12.03.2020, 

Kto nie je oprávneným žiadateľom?

Banky, inštitúcie elektronických peňazí, poisťovne, zaisťovne, zdravotné poisťovne, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, burzy cenných papierov, centrálni depozitári cenných papierov, subjekty kolektívneho investovania, prevádzkovatelia platobného systému, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, platobné inštitúcie a veritelia s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu.

V čom spočíva poskytnutie dočasnej ochrany?

  • prerušenie konania o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktorý bol podaný po 12.03.2020 alebo počas dočasnej ochrany, a prerušenie konkurzného konania, v ktorom nebol vyhlásený konkurz a ktoré začalo na základe návrhu veriteľa, ktorý bol podaný po 12. marci 2020,
  • podnikateľ nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok počas trvania ochrany, čo platí aj pre osoby povinné podať návrh v jeho mene (štatutárne orgány),
  • prerušenie exekučného konania začatého po 12.03.2020 voči podnikateľovi pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti počas trvania dočasnej ochrany, pričom ak ide o prerušenie konania po začatí exekúcie, prerušenie konania bude mať rovnaké účinky ako odklad exekúcie bez blokovania majetku,
  • voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nie je možné začať výkon záložného práva na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku, a ak bola dočasná ochrana poskytnutá počas plynutia lehoty, po uplynutí ktorej možno takéto záložné právo vykonať, účinky oznámenia o začatí výkonu záložného práva nastávajú opätovne zánikom dočasnej ochrany,
  • proti pohľadávke, ktorá vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak ide o pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila osobe s ním spriaznenej podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii,
  • po poskytnutí dočasnej ochrany nemôže druhá zmluvná strana vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy, alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo v čase od 12.03.2020 do účinnosti tohto zákona a ktorého príčinou sú následky šírenia COVID-19, to neplatí, ak by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku; právo druhej zmluvnej strany na dané úkony pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou po účinnosti tohto zákona nie je dotknuté,
  • neplynutie lehôt na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou, vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany,
  • povinnosť podnikateľa vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere a uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb, a to od podania žiadosti, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na štatutárny orgán podnikateľa; je zameraná najmä na zákaz rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a na zdržanie sa nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nezanedbateľné zmenšenie,ak je vyhlásený konkurz na majetok podnikateľa, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, je právny úkon, ktorý bol urobený v rozpore s týmto ustanovením neúčinný voči veriteľom,
  • povinnosť podnikateľa počas trvania dočasnej ochrany prednostne uhrádzať záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí ochrany (pred skôr splatnými záväzkami),
  • podpora financovania počas dočasnej ochrany spočívajúca v tom, že úver a obdobné plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedajú, poskytnuté bezhotovostne počas trvania dočasnej ochrany a bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku sa neposudzujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kríze a neuplatnia sa na ne ustanovenia predpisu o konkurznom konaní o ich uspokojení v poradí ako podriadené, pričom na ich zabezpečenie v prípadnom budúcom konkurze sa neprihliada.

Ako žiadať o poskytnutie dočasnej ochrany?

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany sa podáva na príslušný súd prostredníctvom formulára, ktorý zverejní na svojej web stránke Ministerstvo spravodlivosti SR. Právnické osoby musia podávať žiadosť v elektronickej podobe autorizovanú kvalifikovaným elektronickým podpisom; fyzické osoby-podnikatelia môžu podať žiadosť aj osobne alebo poštou, pričom v takomto prípade musia k žiadosti priložiť kópiu svojho občianskeho preukazu.

Príslušným súdom je súd podľa podnikateľovho sídla alebo miesta podnikania v čase podania žiadosti nasledovne:

Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave,

Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,

Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Nitre,

Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach.

Upozorňujeme, že na žiadosť podanú na nepríslušný súd sa nebude prihliadať a po podaní žiadosti ju nie je možné vziať späť! Po poskytnutí ochrany však bude možné žiadať o zrušenie jej poskytovania aj bez uvedenia dôvodu.

Čo musí obsahovať žiadosť?

Všeobecné náležitosti:

  • označenie súdu, ktorému je určená,
  • označenie žiadateľa v rozsahu
  • meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o FO-podnikateľa,
  • názov alebo obchodné meno, sídlo a IČO, ak ide o PO,
  • označenie e-mailovej adresy žiadateľa, ak žiadateľ, ktorý je FO-podnikateľom, nemá elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie,
  • vyhlásenie, že údaje a vyhlásenia uvedené v žiadosti sú pravdivé, a že sa žiada o poskytnutie dočasnej ochrany podľa tohto zákona (pozn.: ešte nemá číslo, pretože zatiaľ nevyšiel v Zbierke zákonov),
  • dátum podania žiadosti a podpis žiadateľa.

Osobitné náležitosti, formulované v žiadosti vo forme vyhlásenia žiadateľa, že:

  • je oprávnený podať žiadosť, a podaním žiadosti sleduje účel dočasnej ochrany z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku; ak žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, za porovnateľné obdobie sa považuje mesiac február 2020
  • k 12. marcu 2020 nebol v úpadku, 
  • ku dňu podania žiadosti nie sú u neho dôvody na jeho zrušenie a vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
  • k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
  • vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,
  • v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
  • v kalendárnom roku 2020 okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 neurobil iné opatrenie ohrozujúce jeho finančnú stabilitu alebo jeho následky odstránil,
  • vedie riadne účtovníctvo a neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Akým spôsobom súd rozhodne o poskytnutí dočasnej pomoci?

Príslušný súd vydá žiadateľovi Potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku zverejní informáciu o poskytnutí dočasnej ochrany podnikateľovi a údaje podnikateľa, ktorému bola ochrana poskytnutá. Účinky ochrany nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyššie uvedených údajov v Obchodnom vestníku.

Podnikateľ sa následne označuje ako „podnikateľ pod dočasnou ochranou“.

Ako zaniká poskytovanie dočasnej ochrany?

  • automaticky dňa 01.10.2020, ak vláda SR nepredĺži toto trvanie, najdlhšie však do 31.12.2020,
  • na žiadosť podnikateľa o jej ukončenie, alebo
  • rozhodnutím súdu o jej zrušení.

Po zániku poskytovania dočasnej ochrany na žiadosť podnikateľa alebo rozhodnutím súdu nie je možné žiadať opätovne o jej poskytnutie.

Súd o zrušení dočasnej ochrany bezodkladne zverejní informáciu v Obchodnom vestníku spolu s údajmi podnikateľa. Účinky zániku nastávajú od dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyššie uvedených údajov v Obchodnom vestníku.

Ako môže podnikateľ požiadať o zrušenie dočasnej ochrany?

Žiadosť o zrušenie dočasnej ochrany sa podáva rovnako ako žiadosť o jej poskytnutie, a to prostredníctvom formulára, ktorý zverejní na svojej web stránke Ministerstvo spravodlivosti SR.

Ako a kedy súd rozhoduje o zrušení dočasnej ochrany?

Ak predpoklady na poskytnutie ochrany neboli alebo zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany, súd rozhodne o zrušení jej poskytovania, a to:

  • z vlastného podnetu, alebo
  • na základe kvalifikovaného podnetu.

Kvalifikovaný podnet môže podať každý. Podnet musí obsahovať všeobecné náležitosti a opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o existencii alebo trvaní predpokladov na poskytovanie dočasnej ochrany.

Súd po začatí konania o zrušení ochrany vydáva uznesenie, ktoré doručí podnikateľovi prípadne tomu, kto podal kvalifikovaný podnet, a vyzve podnikateľa na písomné vyjadrenie sa k dôvodom začatia konania v lehote 5 dní, a aby predložil súdu v rozsahu podľa predpisu o konkurznom konaní zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb, a to k 12. marcu 2020.[/accordion_content]

[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title]PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY A COVID-19[/accordion_title][accordion_content]
Vzhľadom na vývoj epidémie ochorenia COVID-19 a vysokú pravdepodobnosť ohrozenia a možnosť zasiahnutia veľkého množstva ľudí, prijala Slovenská republika viaceré opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa čo najviac ľudí vyhlo styku s týmto ochorením a možnej nákaze.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 bola vyhlásená na území Slovenskej republiky mimoriadna situácia.

Uznesením vlády č. 114 z 15.03.2020 bol vyhlásený dňom 16. marca 2020 na postihnutom území núdzový stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.

[accordion]
[accordion_title] PRÁCA Z DOMU - TZV. HOME OFFICE [/accordion_title][accordion_content]

Jedným z opatrení, ku ktorým môže zamestnávateľ pristúpiť v záujme ochrany svojich zamestnancov pred šírením ochorenia, prípadne v záujme umožniť pracovať aj zamestnancom, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu vykonávať svoju prácu na pracovisku, je umožnenie, aby zamestnanci pracovali z domu  alebo z iného ako zvyčajného miesta výkonu práce. Tento spôsob výkonu práce – tzv. home office nie je v Zákonníku práce osobitne upravený. 

Takýto spôsob výkonu práce však nie je možný vzhľadom na druh vykonávanej práce u každého zamestnávateľa, a preto je potrebné posudzovať vhodnosť takéhoto prostriedku s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.

V súlade s poslednou novelou Zákonníka práce realizovanou počas epidémie ochorenia COVID-19 počas účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a opatrení pri ohrození verejného zdravia

a) zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi nariadiť, aby vykonával prácu spôsobom tzv. home office, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,

b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.   

V súvislosti s vykonávaním práce spôsobom „home office“ zamestnávateľom odporúčame, aby vo forme interného predpisu upravili pre takéto prípady osobitne základné práva a povinnosti zamestnancov, bezpečnosť ochrany zdravia pri práci, bezpečnosť ochrany osobných údajov a pod.
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] NARIADENIE ČERPANIA DOVOLENKY [/accordion_title][accordion_content]

Ďalšou možnosťou, ktorú zamestnávateľovi Zákonník práce ponúka, je možnosť nariadiť zamestnancom z prevádzkových dôvodov hromadné čerpanie dovolenky. Je však potrebné, aby toto opatrenie zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov a len v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, je oprávnený konať samostatne. Vo vzťahu k hromadnému čerpaniu dovolenku však platí obmedzenie, že nesmie byť určené na dobu dlhšiu ako dva týždne.

Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej 2 dni vopred. V prípade, ak má zamestnávateľ záujem na tom, aby zamestnanec nastúpil na dovolenku skôr ako je zákonom stanovený počet dní, môže zamestnávateľ zamestnancovi takýmto spôsobom čerpanie dovolenky určiť len so súhlasom dotknutého zamestnanca.

Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

V tejto súvislosti by sme radi upozornili na zmenu právnej úpravy týkajúcej sa výmery dovolenky zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa – takíto zamestnanci majú nárok na dovolenku v trvaní najmenej 5 týždňov.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ČERPANIA NÁHRADNÉHO VOĽNA [/accordion_title][accordion_content]

V prípade, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa prácu nadčas, má zamestnávateľ možnosť dohodnúť sa so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za túto prácu nadčas v rozsahu, v ktorom zamestnanec pre zamestnávateľa prácu nadčas vykonával. [/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ÚPRAVA ROZVRHNUTIA PRACOVNÉHO ČASU [/accordion_title][accordion_content]

V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 má zamestnávateľ aj možnosť zvážiť spôsob rozvrhnutia pracovného času a jeho prípadnú úpravu, pričom prijatie takéhoto opatrenia je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancom najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.

V súvislosti s úpravou určeného týždenného pracovného času je zamestnávateľ povinný povoliť zamestnancovi, ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, na žiadosť zamestnanca zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] PRERADENIE ZAMESTNANCA NA INÚ PRÁCU  [/accordion_title][accordion_content]
Výnimočne v prípade, ak je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva, je zamestnanec povinný vykonávať aj práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, a v takomto prípade je dokonca zamestnávateľ povinný zamestnanca na inú prácu preradiť.

V prípade, ak účel preradenia nemôže byť dosiahnutý preradením zamestnanca v rámci druhu práce podľa pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ oprávnený preradiť zamestnanca po dohode s ním aj na prácu iného druhu. Zamestnávateľ je pritom povinný v tejto súvislosti vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má toto preradenie trvať. V prípade, ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a jeho trvaní.

Ak bol zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu karanténneho opatrenia, ktoré sa mu uložilo podľa osobitných predpisov, a ak po tomto preradení dosahuje nižšiu mzdu v prepočte na odpracovanú hodinu ako keď vykonával práce podľa pracovnej zmluvy, patrí tomuto zamestnancovi doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred preradením. Náklady na doplatok pri karanténnom opatrení uloženom podľa osobitných predpisov hradí zamestnávateľovi orgán verejného zdravotníctva, ktorý ho poskytol, pričom súčasťou doplatku sú aj odvody do poistných fondov, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitných predpisov. Zamestnávateľ je povinný si nárok na úhradu doplatku uplatniť u orgánu verejného zdravotníctva v písomnej žiadosti do 30 dní od skončenia karanténneho opatrenia.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] DÔLEŽITÉ OSOBNÉ PREKÁŽKY V PRÁCI NA STRANE ZAMESTNANCA [/accordion_title][accordion_content]
Zákonník práce upravuje v ust. § 141 ods. 1 dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, medzi ktoré možno zaradiť, okrem iného, aj v tomto období vysoko aktuálne prípady, keď zamestnanec:

a)  je dočasne práceneschopný pre chorobu alebo úraz,

b)  je v karanténe alebo izolácii,

c)  osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu („OČR“),

d)  osobne a celodenne sa stará o inú osobu podľa osobitného predpisu,

e)  počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa bežne namiesto zamestnanca stará o dieťa mladšie ako desať rokov, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení a takéto vyšetrenie nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

V takýchto prípadoch je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neúčasť zamestnanca v práci počas trvania tejto prekážky v práci, a to bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Za čas trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnanca však zamestnancovi náhrada mzdy podľa ustanovení Zákonníka práce bežne nepatrí. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodov spomínaných vyššie pod písmenami b) až d) sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného.

V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že v súlade so zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, vo výške:

  • od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
  • od štvrtého do desiateho dňa pracovnej neschopnosti 55% denného vymeriavacieho základu.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

KARANTÉNA

Karanténu môže osobe nariadiť len Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne regionálne úrady verejného zdravotníctva. Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia má nárok na nemocenské a hľadí sa na neho ako na dočasne pracovne neschopného, pričom túto skutočnosť je povinný svojmu zamestnávateľovi oznámiť a náležite preukázať, napr. potvrdením o dočasnej PN, potvrdením lekára a pod.

Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55% denného vymeriavacieho základu; toto nemocenské vypláca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálna poisťovňa.

OŠETROVNÉ

Nárok na ošetrovné vznikne zamestnancovi, ktorý:

a)  osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny alebo

b)  sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak

  • bolo dieťaťu nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
  • ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu
  • osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Skutočnosť, že zamestnancovi vznikol nárok na ošetrovné, je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi.

V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, a zaniká dňom skončenia tejto potreby za predpokladu, že sa zamestnanec:

  1. osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo
  2. splnil podmienky nároku na ošetrovné (s výnimkou prípadu, keď osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny),
  3. sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe inak poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.

Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55% denného vymeriavacieho základu a ošetrovné sa vypláca za to isté obdobie zatvorenia zariadenia len raz a len jednému rodičovi.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] PRACOVNÉ VOĽNO S NÁHRADOU MZDY A BEZ NÁHRADY MZDY [/accordion_title][accordion_content]
Ďalšou možnosťou, ktorú Zákonník práce zamestnávateľom umožňuje, je možnosť poskytnúť zamestnancom ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy v nasledovných prípadoch:

a)  ak zamestnanec o takéto voľno požiada, pričom sa ponecháva na uvážení zamestnávateľa, či za poskytnuté pracovné voľno náhradu mzdy poskytne,

b)  vždy s náhradou mzdy, ak si zamestnanec náhradné voľno odpracuje.

Zamestnávatelia nesmú zamestnancom za žiadnych okolností nariadiť, aby čerpali pracovné voľno bez náhrady mzdy, tzv. „neplatené voľno“. Čerpanie neplateného voľna je vždy potrebné so zamestnancom dohodnúť.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] PREKÁŽKY V PRÁCI NA STRANE ZAMESTNÁVATEĽA [/accordion_title][accordion_content]
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa možno charakterizovať ako situáciu, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu objektívnej prekážky, ktorá znemožňuje zamestnávateľovi prideľovať zamestnancovi dohodnutý druh práce. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80% jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy. Táto možnosť sa však nevzťahuje na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť.

V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 môže k takejto situácii dôjsť najmä v dôsledku zatvorenia mnohých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, kedy zamestnávatelia nie sú schopní zamestnancom prideľovať prácu a neboli schopní dohodnúť sa so zamestnancom na niektorom z opatrení, ktoré sme popisovali vyššie. Pôjde najmä o prípady, kedy zamestnanec nesúhlasí s určením čerpania dovolenky, kedy už nespĺňa podmienky na čerpanie dovolenky, ak druh dohodnutej práce neumožňuje výkon práce vo forme tzv. „home-office“ a pod.

Zamestnávateľ má možnosť písomne dohodnúť so zástupcami zamestnancov, že vzniknutá situácia sa bude považovať za vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. V takomto prípade bude zamestnancovi patriť náhrada mzdy vo výške 60% jeho priemerného zárobku. Tu považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, nie je možné tento postup uplatniť.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽOV PLATIŤ ODVODY [/accordion_title][accordion_content]
Zamestnávateľ, ktorému klesli tržby za mesiac marec 2020 o 40% a viac v dôsledku mimoriadnej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, je povinný zaplatiť poistné na nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, poistné a poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a preddavok na zdravotné poistenie (teda všetky povinné odvody zamestnávateľa) do 31. júla 2020 namiesto bežných termínov splatnosti.

V termínoch splatnosti poistného na sociálne poistenie sú splatné aj príspevok na starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie.

Prosíme všimnite si, že odložené termíny splatnosti vyššie uvedených odvodov sa nevzťahujú na platby, ktoré je zamestnávateľ povinný zraziť a odviesť za zamestnanca (odklad sa dotýka iba odvodov zamestnávateľa).

Zamestnávatelia  zároveň nie sú povinní platiť poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2020 (toto obdobie môže byť vládou predĺžené), ak v mesiaci apríl 2020 mali aspoň 15 dní zatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva. Splnenie podmienok na odpustenie platenia poistného sa preukazuje čestným prehlásením predloženým Sociálnej poisťovni v lehote do 8. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý nie sú dané osoby povinné platiť poistné, pričom za mesiac apríl je nevyhnutné podať čestné vyhlásenie do 18.05.2020.  Pozor, toto odpustenie sa však netýka platenia časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ za zamestnanca a platenia zdravotného poistenia.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] MOŽNOSŤ ŽIADAŤ O PRÍSPEVOK NA MZDU ZAMESTNANCOV OD ŠTÁTU [/accordion_title][accordion_content]

Zamestnávatelia, ktorých prevádzky boli na základe opatrenia ÚVZ SR povinne zatvorené, majú právo žiadať o poskytnutie finančného príspevku na úhradu mzdy zamestnancov vo výške 80% ich priemerného zárobku, najviac však vo výške 1.100,00 eur, pričom na vznik nároku na poskytnutie príspevku musia byť splnené podmienkyšpecifikované v časti „PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO“v súvislosti so šírením COVID-19 - ÚHRADA 80 % MZDY ZAMESTNANCOV:

Zamestnávatelia, ktorí nemali povinne zatvorené svoje prevádzky,ale ich činnosť bola zasiahnutá krízovou situáciou spôsobenou šírením pandémie COVID-19, majú možnosť žiadať o finančný príspevok, pri ktorom majú na výber z 2 možností, tzv. „KURZARBEIT“, a to:

- príspevok na náhradu mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880,- eur; alebo

- príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa nasledovne:

  • 180,00 eur na zamestnanca pri poklese tržieb o 20% a viac,
  • 300,00 eur na zamestnanca pri poklese tržieb o 40% a viac,
  • 420,00 eur na zamestnanca pri poklese tržieb o 60% a viac,
  • 540,00 eur na zamestnanca pri poklese tržieb 80% a viac.

Na vznik nároku pritom musia byť splnené podmienky špecifikované v časti „PRVÁ POMOC ZAMESTNANCOM, FIRMÁM A SZČO“ v súvislosti so šírením COVID-19 - PRÍSPEVOK NA ZAMESTNANCOV („KURZARBEIT“) A PRE SZČO.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI [/accordion_title][accordion_content]
Úvodom upozorňujeme na povinnosť zamestnávateľov súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia svojich zamestnancov pri práci. Zamestnávateľ má v tejto oblasti predovšetkým všeobecnú prevenčnú povinnosť, t.j. povinnosť vyhodnotiť riziko hroziace jeho zamestnancom a následne prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany ich zdravia pri práci. 

K takýmto opatreniam môžeme zaradiť:

  • v prvom rade opatrenia vykonané na pracovisku, ktoré môžu spočívať v pravidelnom dezinfikovaní pracovného prostredia, zabezpečení ochranných prostriedkov zamestnancov,
  • v ďalšom rade opatrenia týkajúce sa obsahu pracovnoprávneho vzťahu, ku ktorým môžeme zaradiť napr. určenie čerpania dovolenky zamestnancom, povinnosť nevysielať zamestnanca na pracovné cesty do oblastí postihnutých COVID-19, preradenie na inú prácu, výkon pracovnej činnosti vo forme tzv. home office a pod.

Nesplnenie si vyššie popísaných povinností zamestnávateľa, spočívajúce najmä v neprijatí potrebných opatrení slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany jeho zamestnancov pri práci, je možné vyhodnotiť ako porušenie povinností zamestnávateľa.

Zákonník práce však na druhej strane ukladá aj zamestnancom povinnosť, aby pri práci dbali o svoju bezpečnosť a zdravie ako aj o zdravie a bezpečnosť osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

V súvislosti s vyššie uvedeným je možné odporučiť všetkým subjektom pracovnoprávnych vzťahov, aby sa snažili riešiť vzniknutú situáciu súvisiacu so šírením ochorenia COVID-19 predovšetkým dohodou zamestnávateľa so zamestnancom, pričom prichádza do úvahy aj postup, kedy sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na zmene pracovnej zmluvy, spočívajúcej napr. v skrátení pracovného času, zmene miesta výkonu práce, zmene druhu práce a pod. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný návrh zmeny pracovnej zmluvy vyhotoviť vždy písomne.     

V čase mimoriadnej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 boli zmiernené povinnosti zamestnávateľov súvisiace s oboznamovaním a informovaním zamestnancov, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, prípadne zavedeniu nových postupov došlo počas krízovej situácie a túto povinnosť nie je objektívne možné splniť. Oboznamovacia a informačná povinnosť sa týka predovšetkým poskytnutia informácií o právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o zásadách bezpečnosti práce, ochrany zdravia pri práci, bezpečného správania na pracovisku a pod. Avšak nesplnenie tejto povinnosti nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov a po skočení krízovej situácie je zamestnávateľ povinný si túto povinnosť splniť ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.[/accordion_content]
[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion] 
[/accordion_content] 
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title]NESCHOPNOSŤ PLNIŤ ZÁVÄZKY Z DÔVODU PANDÉMIE[/accordion_title][accordion_content]

Situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 je po celom svete závažná a vlády jednotlivých krajín sú nútené prijímať prísne opatrenia, aby zabránili šíreniu tohto ochorenia. Slovenská republika nie je výnimkou a v tejto súvislosti bola uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 vyhlásená na území Slovenskej republiky mimoriadna situácia.

Opatrením ÚVZ SR č. OLP/2595/2020 zo dňa 15.03.2020 boli s účinnosťou od 16.03.2020 a opatrením č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020 boli s účinnosťou od 31.03.2020 zatvorené mnohé maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, následne boli opatrením ÚVZ SR č. OLP/2640/2020 zo dňa 18.03.2020 prijaté karanténne opatrenia. 

Je možné predpokladať, že takto koncipované opatrenia prijímané v záujme zabránenia šíreniu ochorenia budú mať výrazný vplyv na podnikateľské prostredie a môžu ovplyvniť okrem iného aj schopnosť podnikateľov plniť si svoje záväzky, vyplývajúce pre nich zo zmlúv uzavretých v rámci ich obchodnoprávnych vzťahov a súvisiacich s ich podnikateľskou činnosťou ešte pred vypuknutím pandémie COVID-19.

V tejto súvislosti by sme chceli poskytnúť podnikateľským subjektom odpoveď na otázku, čo môžu očakávať v prípade, ak sa v dôsledku preventívnych opatrení prijatých v Slovenskej republike v súvislosti s aktuálnou pandémiou dostanú do situácie, že si nebudú schopní plniť svoje záväzky. 

Vzhľadom na to, že jednotlivé prípady vzniknuté ako následok situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 sa môžu od seba navzájom líšiť a vzhľadom na zmluvnú voľnosť pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov, je potrebné pristupovať ku každému konkrétnemu prípadu individuálne. Z toho dôvodu Vám tím našej advokátskej kancelárie je pripravený pomôcť s riešením akýchkoľvek situácií, ktoré vo Vašom konkrétnom prípade nastali.

[accordion]
[accordion_title] NÁHRADA ŠKODY [/accordion_title][accordion_content]

Pri porušení zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou, môže druhej zmluvnej strane vzniknúť škoda, náhrada ktorej je v Obchodnom zákonníku koncipovaná ako objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie. Strana, ktorá porušila svoju povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu, je povinná nahradiť škodu, ktorá v dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikla druhej zmluvnej strane bez ohľadu na zavinenie (úmysel či nedbanlivosť), okrem prípadov, keď preukáže, že jej v splnení povinnosti bránili objektívne prekážky.

Vo všeobecnosti sa na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných skutočností:

  • niektorá zo zmluvných strán sa dopustila konania alebo opomenutia v rozpore s jej povinnosťami, pričom nezáleží na tom, či protiprávnosť spočíva v porušení povinnosti uloženej jej zákonom alebo vyplývajúcej zo zmluvy,
  • na strane druhej zmluvnej strany vznikla škoda (majetkový úbytok a/alebo ušlý zisk),
  • medzi protiprávnym stavom a vznikom škody existuje príčinná súvislosť

Zmluvná strana, ktorá sa dopustila konania, v dôsledku ktorého vznikla druhej zmluvnej strane škoda, sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť, ak preukáže, že na jej strane došlo k nesplneniu povinnosti v dôsledku okolností upravených v ust. § 374 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje tzv. liberačné dôvody, t.j. objektívne okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Na to, aby sa strana, ktorá porušila svoju povinnosť zbavila zodpovednosti za vzniknutú škodu, musia okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu spĺňať nasledovné požiadavky:

  • musia nastať nezávisle od vôle zmluvnej strany, t.j. musia objektívne znemožňovať splnenie povinnosti v tom zmysle, že ich povinná strana nemôže ovplyvniť,
  • musia mať takú povahu, že bránia povinnej strane v plnení povinností,
  • musia byť neodvrátiteľné, t.j. v danom konkrétnom prípade nemožno rozume predpokladať, že povinná strana ich bude schopná odvrátiť alebo prekonať,
  • v čase uzatvárania záväzku ich nebolo možné predvídať,
  • musia nastať skôr, ako sa povinná strana dostala do omeškania s plnením svojich povinností,
  • nesmú prameniť v interných hospodárskych pomeroch povinnej strany.

Preventívne opatrenia prijaté v súvislosti s vypuknutím pandémie COVID-19, t.j. predovšetkým opatrenia spočívajúce v zatvorení maloobchodných prevádzok, ktoré obmedzili vybraný okruh podnikateľov vo vykonávaní ich podnikateľskej činnosti a z toho dôvodu okrem iného aj v produkovaní zisku, bude s najväčšou pravdepodobnosťou možné považovať za okolnosť, ktorá u povinnej strany vylučuje vznik zodpovednosti za škodu neplnením jej povinností riadne a včas.

Skutočnosť, či v danom konkrétnom prípade boli splnené všetky vyššie uvedené podmienky vylučujúce vznik zodpovednosti za škodu, však bude potrebné skúmať v každom prípade jednotlivo. Upozorňujeme zároveň na to, že zodpovednosť za škodu je vylúčená iba počas trvania okolností vylučujúcich zodpovednosť, nie trvale, pričom takéto okolnosti spravidla nepovedú k úplnému zániku zmluvy (viď body nižšie).

V danej súvislosti si dovoľujeme poukázať na rozdiel medzi skutočne objektívnymi okolnosťami, ktoré zodpovednosť podnikateľa vylúčia, a okolnosťami, ktoré sú až následkom takýchto objektívnych skutočností. Zatiaľ čo napr. dlhodobý výpadok dodávok tovaru a služieb od subdodávateľov v dôsledku uzatvorenia hraníc, prípadne nemožnosť osobného poskytovania služieb zamestnancami v zahraničí z rovnakého dôvodu spravidla bude okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť, pri iných sekundárnych následkoch to už nemusí platiť. Odporúčame zvýšiť pozornosť najmä v prípade umiestnenia zamestnancov do domácej karantény po návrate zo zahraničia alebo pri ochorení, ktoré už nemá jednoznačne objektívnu povahu a nemusí v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka predstavovať ani neprekonateľnú prekážku plnenia.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ÚROKY Z OMEŠKANIA [/accordion_title][accordion_content]

Ďalším zo základných inštitútov spájajúcich sa s omeškaním dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku sú úroky z omeškania. Veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti vzniká v dôsledku omeškania dlžníka s plnením si peňažného záväzku právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve alebo vo výške ustanovenej nariadením vlády SR, bez toho, aby bol povinný na to dlžníka osobitne upozorniť.  Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to rovnako bez potreby osobitného upozornenia.

Pre prípad, že veriteľovi vznikne v dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku škoda, má právo na jej náhradu len v tom prípade, ak vzniknutá škoda nebola pokrytá úrokmi z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

Veriteľ má voči dlžníkovi právo na úroky z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vždy, keď sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, a to bez ohľadu na to, aká okolnosť toto omeškanie spôsobila. To znamená, že okolnosť, že dlžník nie je schopný splniť si svoj peňažný záväzok voči veriteľovi v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s COVID-19, nebude mať na jeho povinnosť platiť úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žiadny vplyv.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ZMLUVNÁ POKUTA [/accordion_title][accordion_content]
Zmluvná pokuta, ako dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je v ustanoveniach Obchodného zákonníka koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti ako absolútne objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie.

Dlžník sa teda svojej povinnosti zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu nezbaví, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil, a nemôže sa jej zbaviť ani v prípade, ak by bol schopný preukázať, existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu. Skutočnosť, že dlžník porušil povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, z dôvodov súvisiacich s opatreniami nariadenými mu v súvislosti s COVID-19, nezohráva pri jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu žiadnu rolu.

Na tomto mieste však pokladáme za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvnej pokuty platia len v prípadoch, keď sa zmluvné strany nedohodli inak. V každom konkrétnom prípade je teda nevyhnutné skúmať, či si zmluvné strany nedohodli možnosť liberácie od povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu odlišným spôsobom.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] NEMOŽNOSŤ PLNENIA [/accordion_title][accordion_content]
Ak sa splnenie záväzku stane po vzniku záväzkovoprávneho vzťahu trvale objektívne nemožným, nastáva zánik záväzku. V dôsledku nemožnosti plnenia však môže na strane veriteľa vzniknúť škoda, ktorú je dlžník, ktorý nebol schopný svoj záväzok voči veriteľovi splniť, povinný veriteľovi nahradiť. Nahrádza sa pritom škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so zánikom povinnosti, plnenie ktorej sa stalo nemožným.

Ide pritom o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie. Dlžník tak má možnosť zbaviť sa zodpovednosti za škodu, ktorá veriteľovi v dôsledku nemožnosti plnenia vznikla, ak preukáže, že nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť za škodu, ktorými sme sa zaoberali vyššie v bode o náhrade škody. 

Za danej situácie možno s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že dlžník nebude zodpovedať za škodu, ktorá veriteľovi vznikla v dôsledku nemožnosti plnenia z dôvodu situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, ak budú kumulatívne splnené podmienky na vznik okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu.

Upozorňujeme však zároveň, že zánik záväzku nemožnosťou plnenia nastáva iba v prípade trvalej nemožnosti plnenia, teda napríklad v prípade, že plnenie je obmedzené na určitý čas ktorý uplynie počas trvania opatrení súvisiacich s pandémiou, alebo ak je plnenie obmedzené na konkrétnu osobu nachádzajúcu sa v dohodnutom čase plnenia v karanténe (napr. umelecký výkon, vystúpenie). Ak je podľa zmluvy a povahy dohodnutého plnenia možné vykonať riadne plnenie oneskorene, nejedná sa o nemožnosť plnenia, ale iba omeškanie dlžníka (viď v bode vyššie).[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ODSTÚPENIE OD ZMLUVY [/accordion_title][accordion_content]
Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon adresovaný druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah v okamihu, keď dôjde oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane, možno považovať za ďalšiu sankciu pri omeškaní dlžníka.

Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy len v prípadoch, keď to zákon výslovne uvádza alebo keď si to zmluvné strany dohodli. Nie je možné vylúčiť, že veritelia v situácii, kedy si dlžníci nebudú schopní plniť svoje záväzky v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19, budú využívať právo odstupovať od uzavretých zmlúv. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že odstúpením od zmluvy sa uzavretá zmluva zrušuje momentom doručenia odstúpenia od zmluvy adresátovi – druhej zmluvnej strane, a zmluvné strany sú spravidla povinné si vrátiť, čo si už navzájom plnili.

Omeškanie dlžníka podľa Obchodného zákonníka vo väčšine prípadov nie je automaticky dôvodom na odstúpenie od zmluvy, môže však často byť dôvodom na oprávnené odstúpenie v prípade, že dlžník nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom.[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ODPORÚČANIA V SÚVISLOSTI S INSOLVENTNOSŤOU [/accordion_title][accordion_content]

Každý subjekt obchodnoprávnych vzťahov je povinný oznámiť druhej zmluvnej strane povahu prekážky, ktorá mu bráni alebo bude brániť v splnení jeho povinnosti a o jej dôsledkoch. Notifikačnú povinnosť je potrebné si splniť  bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o povinná strana o prekážke dozvedela, alebo sa pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. V prípade, že si subjekt túto povinnosť nesplní, zakladá to ďalší nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku nesplnenia si notifikačnej povinnosti vznikla.

Ak sa zmluvná strana v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s COVID-19 dostane do situácie, kedy nebude schopná splniť si svoje záväzky, v dôsledku čoho bude hroziť druhej zmluvnej strane vznik škody, je nevyhnutné, aby sa obrátila na svojho zmluvného partnera a o vzniknutej situácii ho informovala, aby na strane veriteľa mohlo dôjsť k prijatiu opatrení potrebných na odvrátenie alebo zmiernenie hroziacej škody. 

Záverom považujeme za potrebné odporučiť subjektom, ktoré sa v tomto období dostanú do situácie, kedy si nie sú schopné plniť svoje záväzky, aby sa predovšetkým obrátili na svojho zmluvného partnera a iniciovali rokovanie o uzavretí dodatkov k zmluvám, na základe ktorých sú povinní plniť. Takýmto spôsobom je možné predchádzať negatívnym následkom vzniknutej situácie, keďže je možné dohodnúť zmenu termínu splatnosti dlhov, možnosť splnenia záväzku vo forme čiastočných plnení, zmenu predmetu záväzku, zmeny v zabezpečení záväzkov a pod.

Nezabudnite, že v prípade platobnej neschopnosti a/alebo predlženia, aj v prípade, že vzniklo v dôsledku aktuálnej mimoriadnej situácie, má každá právnická osoba povinnosť podať prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne návrh na povolenie reštrukturalizácie, v lehote 30 dní. Táto lehota bola zákonom č. 62/2020 Z.z. vyhláseným dňa 27.03.2020 predĺžená na 60 dní. Porušenie tejto povinnosti môže mať okrem podstatných pokút, uložených priamo štatutárnym orgánom právnickej osoby, aj trestnoprávne následky.[/accordion_content]

[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title]DAŇOVÉ POVINNOSTI A KORONAVÍRUS[/accordion_title][accordion_content]

V oblastí daní boli prijaté nasledovné zmeny zákonov týkajúce sa daňových povinností podnikateľov v súvislosti s pandémiou COVID-19:

Vo všeobecnosti platí, že bude odpustené zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie, ak daňový subjekt vykoná zmeškaný úkon najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie, s výnimkou podania daňového priznania a platenia dane, preddavkov na daň, podania kontrolného a súhrného výkazu.

Dlžná suma dane, ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, sa nebude považovať za daňový nedoplatok.

Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V lehote na podanie daňového priznania je potrebné daň z príjmov aj zaplatiť.

Ak daňový subjekt zaplatí daň z príjmov splatnú počas obdobia pandémie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, správca dane nevyrubí úrok z omeškania.

Ak si daňový subjekt uplatní v daňovom priznaní podanom počas pandémie daňový preplatok k dani z príjmov, bude mu tento vrátený do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo priznanie podané. Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 do 12.03.2020, bude mu daňový preplatok vrátený do 40 dní od 31.03.2020. Upozorňujeme na skutočnosť, že v prípade nesprávneho uvedenia výšky daňového preplatku (vyššia suma ako by mala byť uvedená), bude daňovému subjektu uložená pokuta vo výške 100 % rozdielu nesprávne uvedenej sumy a sumy, ktorá mala byť reálne uvedená.

Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania je v období od 1.1.2020 do 31.12.2020 môže odpočítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu, a to stratu za zdaňovacie obdobia ukončené od roku 2015 do 2018. Maximálna výška, ktorú je možné odpočítať od  základu dane z príjmov je 1 milión eur. Pri odpočítaní daňovej straty sa postupuje od najskôr vykázanej daňovej straty.

Povinnosť platiť preddavky na daň z príjmu splatné počas obdobia pandémie, nie je daňový subjekt povinný uhradiť za obdobie, ktoré bezprostredne nasleduje po období, v ktorom mu poklesli tržby najmenej o 40 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka. Splnenie podmienok na uplatnenie odkladu platenia preddavkov je nevyhnutné preukázať správcovi dane predložením čestného vyhlásenia, a to v lehote 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavkov. Odklad platenia preddavkov je možné prvýkrát uplatniť pri preddavkoch splatných v máji 2020.

Lehota na podanie daňového priznania k DPH a na zaplatenie DPH nebola v čase pandémie žiadnym spôsobom osobitne upravená, čo znamená, že daňový subjekt musí tieto úkony vykonať v zákonom stanovených lehotách. V prípade, ak daňový subjekt neuhradí DPH v lehote splatnosti, ktorá uplynie počas pandémie, ale uhradí DPH do konca mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie, takáto dlžná suma sa síce nebude považovať za daňový nedoplatok, ale úrok z omeškania bude za dané omeškanie počítaný.

V prípade, ak daňový subjekt nestíha podať daňové priznanie k DPH v zákonom stanovenej lehote alebo v nej DPH uhradiť, má možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty. Správca dane je povinný zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty na splnenie povinnosti, ak o to daňový subjekt požiada v lehote do 30 dní odo dňa odpadnutia dôvodov zmeškania a v tej istej lehote splní predmetnú povinnosť. žiadostiodpustenie zmeškania lehoty na podanie daňového priznania na DPH je potrebné uviesť konkrétny závažný dôvod (napr. PN, hospitalizácia), pre ktorý daňový subjekt nemohol podať daňové priznanie k DPH v zákonom stanovenej lehote. Každú žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty bude správca dane posudzovať individuálne, pričom samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie resp. obdobie pandémie nebude automaticky dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty. V prípade, ak správca dane žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty vyhovie, sankcia za nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote nebude daňovému subjektu uložená a v prípade, že daňový subjekt súčasne s podaním daňového priznania DPH aj zaplatí, nebude mu vyrubený úrok z omeškania.

V prípade, ak daňový subjekt počas pandémie  opakovane nepodá daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz alebo nezaplatí DPH v zákonom stanovenej lehote, nebude zverejnený v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH. Túto povinnosť však musí splniť do konca mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Preddavky na daň z motorových vozidiel splatné počas obdobie pandémie, daňový subjekt nie je povinný platiť od apríla 2020. Tieto preddavky vyrovná v nasledujúcom daňovom priznaní.[/accordion_content]

[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]

[accordion_title]DOPADY KARANTÉNNYCH OPATRENÍ NA ŽIVOT A PODNIKANIE[/accordion_title]

[accordion_content]
[accordion]
[accordion_title] HYGIENICKÉ OPATRENIA V PREVÁDZKACH [/accordion_title][accordion_content]

V súvislosti s ohrozením a šírením pandémie ochorenia COVID-19 a v záujme v maximálnej možnej miere obmedziť sociálne kontakty medzi ľuďmi a  vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 19.06.2020 Opatrenie č. OLP/5091/2020, ktorým boli s účinnosťou od 20.06.2020 do odvolania prevádzkovateľom maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby nariadené hygienické opatrenia, ktoré sú povinní pre nakupujúcich (zákazníkov) a zamestnancov dodržiavať, a to konkrétne:

  • zabezpečiť, aby nakupujúci príp. klienti vstupovali do prevádzky a zdržiavali sa v nej (vo vonkajších aj vnútorných priestoroch) len pokiaľ majú prekryté horné dýchacie cesty rúškom, šálom, šatkou a pod.,to sa nevzťahuje na čas potrebný na konzumáciu nápojov a pokrmov,
  • zabezpečiť pri vchode do prevádzky poskytnutie dezinfekcie na ruky alebo jednorazových rukavíc,
  • odporúča sa zachovávať odstupy v radoch osôb minimálne 2 metre,
  • odporúča sa, aby počet nakupujúcich v prevádzke v jednom okamihu neprekročil koncentráciu jeden nakupujúci na 10 m² z predajnej plochy prevádzky, pričom uvedené sa nevzťahuje na deti, odporúča sa dodržiavať odstup medzi jednotlivými zákazníkmi minimálne 2 metre a pre prevádzky verejného stravovania za predpokladu, že sú zabezpečené odstupy aspoň 2 metre medzi stolmi;
  • zabezpečiť, aby na všetkých vstupoch do prevádzky bol umiestnený oznam o povinnosti dodržiavať vyššie popísané hygienické opatrenia
  • vykonávať časté vetranie priestorov ako aj dezinfekciu dotykových plôch, kľučiek, nákupných vozíkov a košíkov používaných prístrojov, nástrojov a pomôcok, na dezinfekciu použiť dezinfekčné prostriedky s virucidnym účinkom a
  • potravinárske predajne, prevádzky zariadení spoločného stravovania, vrátane stánkov s rýchlym občerstvením a iným ambulantným predajom potravín, pokrmov a nápojov musia klásť dôraz na zabezpečenie pravidelného a účinného čistenia a dezinfekcie, ktoré sa musí vykonávať dôkladne v rámci denného sanitačného režimu prevádzky a v rámci prijatých a zavedených zásad správnej hygienickej praxe.

Za účelom zabezpečenia kvalitného ovzdušia v budovách prevádzok sa odporúča nasledovné:

  • v priestoroch prevádzok často a intenzívne vetrať, a to predovšetkým prirodzeným spôsobom, t. j. otvorením okien,
  • v priestoroch so vzduchotechnickým zariadením zvýšiť výmenu vzduchu vo všetkých priestoroch a zabezpečiť jeho trvalý chod,
  • vzduchotechniku nastaviť na nominálny prietok vzduchu cca 2 hodiny pred začiatkom prevádzky a cca 2 hodiny po skončení prevádzky na nižší prietok vzduchu; v čase, keď budova nie je používaná, nevypínať vetranie, ale ho udržiavať v prevádzke pri nižšom prietoku vzduchu,
  • ak bola vzduchotechnika počas posledných 2 mesiacov mimo prevádzky, odporúča sa zabezpečiť vetranie priestorov vzduchotechnickým zariadením minimálne 24 hod. pred otvorením prevádzky,
  • vyhnúť sa otváraniu okien na toaletách, ak sú odvetrávané núteným vetraním,
  • nepoužívať rotačné výmenníky tepla alebo sa uistiť, že nevykazujú netesnosti, ktoré by umožňovali prienik odpadového vzduchu do privádzaného vzduchu,
  • prepnúť recirkulačné jednotky na 100 % prívod vonkajšieho vzduchu, ak je to technicky možné,
  • nepoužívať čističky vzduchu, ktoré nemajú HEPA filter,
  • využívať všetky možnosti podtlakového odvetrávania (ventilátory) v sále, na toaletách aj v kuchynských priestoroch,
  • pravidelnú výmenu a údržbu filtrov vykonávať pomocou bežných ochranných opatrení vrátane ochrany dýchacích ciest.

Prevádzky verejného stravovania  sú zároveň povinné pri prevádzke svojej činnosti dodržiavať nasledovné nariadenia:

·       vykonávať dezinfekciu stolov a dotykových plôch po každom zákazníkovi,

·      ak sa používa stolový riad (taniere, príbory, poháre) je potrebné zabezpečiť jeho umývanie podľa požiadaviek uvedených v § 9 ods. 4. písm. g) vyhlášky MZ SR č. 533/2007 Z. z.; pri ručnom umývaní kuchynského riadu sa odporúča pridať pred opláchnutím kuchynského riadu dezinfekčný prostriedok vhodný na daný účel,

·       obsluhujúci personál musí používať rúška a medzi obsluhou jednotlivých stolov vykonávať dezinfekciu rúk,

·     príbor nesmie byť voľne dostupný pre zákazníkov na stoloch, ale má byť prinesený personálom k pokrmu zabalený do papierovej servítky,

·       hygienické zariadenia prevádzky musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami,

·       vykonávať dezinfekciu hygienických zariadení každú hodinu.

Pri prevádzkovaní  taxislužieb musí mať vodič prekryté horné dýchacie cesty. V taxíkoch sa odporúča vhodným spôsobom zabezpečiť oddelenie priestoru vodiča od priestoru pre pasažiera, pričom pasažierom sa odporúča sedieť len na zadných sedadlách vozidla. Po preprave každého zákazníka je nevyhnutné, vykonať dezinfekciu priestorov určených pre pasažierov.

Prevádzky zariadení starostlivosti o ľudské telo sú povinné dodržiavať nasledovné:

·       zamestnanci sú povinní mať vhodným spôsobom prekryté horné dýchacie cesty,

·  upraviť časový harmonogram prevádzky tak, aby bolo možné medzi jednotlivými zákazníkmi upratať a dezinfikovať pracovné miesta prostriedkom s virucídnym účinkom  (pracovné stoly, kreslá, umývadlá, vaničky na nohy) po každom zákazníkovi,

·   ochrana dýchacích ciest nie je pre zákazníka povinná v nevyhnutnom čase pri takých úkonoch, ktoré to neumožňujú (ošetrenie tváre, strihanie, umývanie vlasov),

·       vybaviť hygienické zariadenia prevádzky tekutým mydlom a papierovými utierkami.

Prevádzky zariadení starostlivosti o ľudské telo – wellness sú súčasne povinné dodržiavať nasledovné:

·       zamestnanci musia mať vhodným spôsobom prekryté horné dýchacie cesty,

·       vo všetkých priestoroch musí byť pre zákazníkov z dispozícii dezinfekcia a jednorazové papierové utierky,

·       pravidelne vykonávať dezinfekciu dotykových plôch dezinfekčným prostriedkom s virucídnym účinkom.

Prevádzky zariadení fitness centier sú povinné dodržiavať nasledujúce:

·       zamestnanci musia mať vhodným spôsobom prekryté horné dýchacie cesty,

·       hygienické zariadenia prevádzky musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami,

·  zvýšiť frekvenciu upratovania, čistenia a dezinfekcie dotykových plôch dezinfekčným prostriedkom s virucídnym účinkom.

Prevádzky autoškôl a iných registrovaných osôb pre vykonávanie kurzov povinnej základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku sú povinné:

·       vodič a inštruktor sú povinní prekryť svoje horné dýchacie cesty vhodným spôsobom,

·   po každom výcviku vedenia vozidla a výcviku na trenažéri je nevyhnutné interiér vozidla (najmä volant a rýchlostnú páku) vydezinfikovať,

·     pri výcviku zameranom na vedenie motorových vozidiel skupiny A (motorky) musí mať každý z účastníkov kurzu vlastnú prilbu a príslušné ochranné prostriedky (napr. ochranné rukavice).

Prevádzky divadelných, hudobných, filmových a iných umeleckých predstavení sú povinné dodržiavať nasledovné opatrenia:

·  zabrániť vstupu na miesto umeleckej činnosti výkonným umelcom a účinkujúcim pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu, ak sa u nich meraním zistí telesná teplota nad 37,2 °C,

·       odporúča sa obmedziť predaj vstupeniek tak, aby medzi obsadenými miestami ostalo 1  miesto neobsadené, pričom sekvencia obsadenia miest by v radoch alternovala,

·       vybaviť hygienické zariadenia tekutým mydlom a papierovými utierkami,

·       vykonávať dezinfekciu hygienických zariadení každú hodinu,

·       pred každým predstavením vykonávať dezinfekciu dotykových plôch (kľučiek, držadiel, pultov).

Prevádzky umelých kúpalísk a prírodných kúpalísk sú povinné dodržiavať nasledovné:

·   pred obnovením prevádzky umelého kúpaliska sa musia bazény bez recirkulácie vypustiť, mechanicky vyčistiť, vydezinfikovať prostriedkami s virucídnymi účinkami a napustiť novou vodou. Pri bazénoch s recirkuláciou sa musí prečistiť celý objem vody na recirkulačnom zariadení. Vyčistiť a vydezinfikovať prostriedkami s virucídnymi účinkami sa musí technické príslušenstvo bazénov vrátane rozvodov a recirkulačných zariadení. Dezinfekcia musí zahŕňať dostatočné postupy na likvidáciu mikrobiologického znečistenia vrátane legionel (napr. termodezinfekciu),

·   prevádzka bazéna môže byť obnovená iba na základe vyhovujúceho výsledku analýzy kvality vody na kúpanie,

·       pri vstupe na kúpalisko sa aplikuje zákazníkom dezinfekcia na ruky,

·    pri úprave bazénovej vody sa musia používať osvedčené technologické postupy. Obsah voľného chlóru a iných vedľajších produktov dezinfekcie sa udržiava pri hornej hranici povolených limitných hodnôt podľa platnej legislatívy pre umelé kúpaliská. Frekvencia prevádzkovej kontroly týchto ukazovateľov sa zvýši na dvojnásobok,

·       na umelých kúpaliskách sa zabezpečuje dostatočné vetranie; prednostne sa využíva prirodzené vetranie,

·   na voľných oddychových plochách sa odporúča dodržiavanie odstupu medzi jednotlivcami alebo členmi skupín či domácností najmenej 2 m,

·       na kúpaliskách je potrebné zabezpečiť nefunkčnosť pitných fontánok,

·     na kúpaliskách je potrebné zvýšiť frekvenciu upratovania, čistenia a dezinfekcie (prípravkami s virucídnymi účinkami) plôch, priestorov, športových pomôcok a zariadení kúpalísk. Zintenzívniť je potrebné najmä čistenie často dotykových povrchov (toalety, dvere, stoly, sedadlá, operadlá, zábradlia),

·   pri prevádzke bazéna pre dojčatá a batoľatá musí byť zabezpečený dostatočný časový interval pre dezinfekciu používaných priestorov, ktorá sa vykoná prípravkami s virucídnymi účinkami po každej skupine kúpajúcich,

·       hygienické zariadenia prevádzky musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami.

Prevádzky obchodných domov sú súčasne povinné:

·       vybaviť hygienické zariadenia prevádzky tekutým mydlom a papierovými utierkami,

·       vykonávať dezinfekciu hygienických zariadení každú hodinu,

·    v priestoroch určených na konzumáciu pokrmov alebo nápojov platia podmienky pre prevádzky verejného stravovania.

[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] SPRÁVNE DELIKTY [/accordion_title][accordion_content]
Nerešpektovanie vyššie popísaných opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR maloobchodnými prevádzkami a prevádzkami poskytujúcimi služby je správny delikt, za ktorý môže byť uložená pokuta až do výšky 20.000,- eur.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] OBMEDZENIE DISTRIBÚCIE OSOBNÝCH OCHRANNÝCH PROSTRIEDKOV [/accordion_title][accordion_content]
Od 06.04.2020 platí prísny zákaz predaja alebo iného dodávania vyhradených osobných ochranných prostriedkov iným osobám ako tým, ktorým to zákon vyslovene povoľuje, pričom tento zákaz platí len počas krízovej situácie.

Zákaz predaja sa vzťahuje na osobné ochranné prostriedky - respirátory kategórie FFP2 a FFP3 (ekvivalentom označenia je aj označenie KN95).

Respirátory kategórie FFP2 a FFP3 je od 06.04.2020 možné predať len nasledujúcim osobám:

  1. poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky,
  2. zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky,
  3. orgánom štátnej správy alebo územnej samosprávy,
  4. právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá je podľa osobitného predpisu povinná zabezpečovať tieto osobné ochranné prostriedky a vykonáva práce, pri ktorých je používanie týchto osobných ochranných   prostriedkov nevyhnutné z dôvodu ochrany života a zdravia,
  5. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má uzatvorenú zmluvu o zabezpečení vykonávania prehliadok mŕtvych tiel s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
  6. právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poskytuje pohrebné služby na území Slovenskej republiky,
  7. zamestnancovi súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
  8. osobe, pri ktorej na to existujú zdravotné dôvody,
  9. osobe, ktorá distribuuje tieto osobné ochranné prostriedky na území Slovenskej republiky a ktorá má sídlo alebo miesto výkonu podnikania na území Slovenskej republiky, a ktorá tieto osobné ochranné prostriedky ďalej predáva alebo inak prevádza iba osobám uvedeným v bode 1) až 8).

Nakoľko do dnešného dňa nebola Ministerstvom zdravotníctva prijatá vyhláška, ktorá by upravovala zoznam diagnóz a podmienky predaja (dodávania) respirátorov osobám s takýmito diagnózami (t. j. bod 8 vyššie): osoby, pri ktorých na to existujú zdravotné dôvody), máme za to, že takýmto osobám bude možné predávať alebo inak dodávať určené respirátory až po prijatí tejto vyhlášky. Prijatie vyhlášky je možné očakávať v nasledujúcich dňoch.

Pokiaľ ide o zoznam prác, pri ktorých je používanie uvedených respirátorov nevyhnutné za účelom ochrany zdravia a života v zmysle bodu 4), ide o prácu:

  • s nebezpečnými látkami,
  • v nádržiach, v obmedzených priestoroch, v priemyselných zariadeniach a priestoroch s nedýchateľným ovzduším, napríklad so škodlivinami alebo s nedostatkom kyslíka,
  • v blízkosti sadzobne vysokej pece,
  • v blízkosti plynových konvertorov a plynového potrubia vysokej pece,
  • v blízkosti miesta odpichu vysokej pece s výskytom dymov obsahujúcich ťažké kovy,
  • vymurúvanie pecí a lejacích panví s výskytom vysokej prašnosti,
  • v zariadeniach s vysokou prašnosťou,
  • likvidácia následkov havárií, pri zdolávaní požiarov,
  • v šachtách, stokách a ďalších podzemných priestoroch súvisiacich s kanalizáciou,
  • mraziarňach s nebezpečenstvom úniku chladiaceho média,
  • nanášanie náterových látok,
  • ťažba, úprava a zušľachťovaní nerastov s vysokou prašnosťou,
  • strojové brúsenie dreva,
  • zdravotné vyšetrenie a ošetrenie,
  • v archívoch.
Dovoľujeme si upozorniť, že pri porušení zákazu predaja/dodávania respirátorov kategórie FFP2 a FFP3 iným ako určeným osobám, hrozí právnickej osobe pokuta od 1.000,- eur do 10.000,- eur a fyzickej osobe od 500,- eur do 1.000,- eur. Môže byť uložená až do 2 rokov od dňa zistenia porušenia zákazu, najneskôr do 5 rokov od dňa, kedy bol zákaz porušený.
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] POVINNOSŤ POUŽÍVANIA OSOBNÝCH OCHRANNÝCH PROSTRIEDKOV [/accordion_title][accordion_content]

Od 10.06.2020 do odvolania platí pre všetky osoby povinnosť nosiť rúško resp. inú ochranu horných dýchacích ciest (šál, šatka, a pod., spolu ďalej len „rúško“)pri vychádzaní a pohybovaní sa na verejnosti v priestoroch interiérov budov a v prostriedkoch verejnej dopravy, s výnimkou:

  • detí do 3 rokov;
  • osôb so závažnými poruchami autistického spektra;
  • vodičov verejnej dopravy, ktorí sú sami v uzavretej kabíne oddelene od ostatného priestoru určeného na prepravu osôb;
  • pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov (napr. asistent učiteľa alebo špeciálny pedagóg) v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu;
  • žiakov základnej školy v interiéri školy v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu;
  • žiakov pri konaní prijímacích skúšok, komisionálnych skúšok, jazykových skúšok, skúšok odbornej spôsobilosti na výkon povolania a pri ukončovaní výchovy a vzdelávania;
  • poslucháčov pri konaní štátnych jazykových skúšok;
  • deti v interiéri materskej školy a jaslí;
  • osoby pri výkone športu;
  • fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania;
  • nevesty a ženícha pri svadbe;
  • detí pristupujúcich k prvému svätému prijímaniu;
  • účinkujúcich pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu a výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu;
  • osoby pri návšteve wellness a umelých kúpalísk;
  • účastníkov zotavovacích podujatí pre deti a mládež, vrátane personálu, pri všetkých aktivitách v rámci lokality, vyhradenej na konanie daného zotavovacieho podujatia, ako aj pri pobyte vo voľnej prírode;
  • zamestnancov, vykonávajúcich prácu v spoločnom pracovnom priestore, ak sú od seba, alebo od iných osôb vzdialení minimálne 2 metre, alebo pre zamestnanca, ktorý sa nachádza na pracovisku sám.

Zároveň sa odporúča prekrývať si horné dýchacie cesty aj pri vychádzaní a pobyte na verejnosti v exteriéri, a to za predpokladu, že ich vzdialenosť od osôb, ktoré s nimi nežijú v spoločnej domácnosti je menšia ako 2 metre.

[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] PRACOVNÁ POVINNOSŤ V ČASE KRÍZOVEJ SITUÁCIE [/accordion_title][accordion_content]
Uznesením Vlády SR č. 114 zo dňa 15.03.2020, bol s účinnosťou od 16.03.2020 vyhlásený na území SR núdzový stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti  v dôsledku šírenia nebezpečnej pandémie COVID-19.

Od 16.03.2020 bola na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti uložená pracovná povinnosť a zákaz uplatňovania práva na štrajk zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorými sú:

  • Univerzitná nemocnica Bratislava,
  • Národný ústav detských chorôb Bratislava,
  • Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava,
  • Národný onkologický ústav Bratislava,
  • Nemocnica sv. Michala, a. s., Bratislava,
  • Fakultná nemocnica Trnava,
  • Fakultná nemocnica Nitra,
  • Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky,
  • Fakultná nemocnica Trenčín,
  • Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina,
  • Univerzitná nemocnica Martin,
  • Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica,
  • Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica,
  • Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica,
  • Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica,
  • Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov,
  • Nemocnica Poprad, a. s.,
  • Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy,
  • Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice,
  • Detská fakultná nemocnica Košice,
  • Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice, a. s.,
  • Východoslovenský onkologický ústav, a. s., Košice.

S účinnosťou od 19.03.2020 bola pracovná povinnosť a zákaz štrajku rozšírená aj na pracovníkov nasledujúcich subjektov:

  • držiteľov povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
  • držiteľov povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,
  • držiteľov povolenia na prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby,
  • Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
  • právnických a fyzických osôb, ktoré majú s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uzatvorenú zmluvu o zabezpečení vykonávania prehliadok mŕtvych tiel,
  • právnických a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú pohrebnú službu,
  • Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky,
  • Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,
  • regionálnych úradov verejného zdravotníctva,

a s účinnosťou od 18.04.2020 aj na pracovníkov, držiteľov povolenia na prevádzkovanie zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, konkrétne:

  • držiteľov povolenia na prevádzkovanie všeobecnej ambulancie,
  • držiteľov povolenia na prevádzkovanie špecializovanej ambulancie.

S účinnosťou od 28.03.2020 bola nariadená pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a zákaz uplatňovania práva na štrajk pracovníkom v sociálnych zariadeniach, konkrétne:

  • v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú:

- zariadenia pre seniorov,

- zariadenia opatrovateľskej služby,

- domovy sociálnych služieb,

- špecializované zariadenia, a

  • v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre deti a rodiny
Účelom uvedeného nariadenia pracovnej povinnosti vybraným zamestnancom je zabezpečenie poskytovania starostlivosti tým, ktorý to v čase krízovej situácie najviac potrebujú dotknuté opatrenia majú slúžiť na zabezpečenie prítomnosti zdravotníckych pracovníkov a iných vybraných zamestnancov v práci, ale aj na zabezpečenie ich presunu a presunu potrebných zariadení na iné miesta a pod.
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ODKLAD EXEKÚCIÍ FYZICKÝCH OSÔB [/accordion_title][accordion_content]
Od 25.04.2020 môžu fyzické osoby požiadať o odklad exekúcií, ktoré sú voči nim vedené.

Oprávneným žiadateľom je výlučne fyzická osoba, proti ktorej je predmetná exekúcia vedená, pričom žiadosť je nevyhnutné adresovať priamo súdnemu exekútorovi.

Na žiadosť sa prihliada za podmienky, že:

  • je úplná,
  • exekučné konanie začalo po 12.03.2020,
  • nejde o opätovný odklad exekúcie,
  • exekúcia nebola zastavená,
  • žiadateľovi nebolo povolené splácať nárok vymáhaný v exekúcií formou splátok,
  • nejde o vymáhanie pohľadávky na výživnom,
  • nejde o uspokojenie práva na nepeňažné plnenie.
  • v prípade, ak nie sú vyššie uvedené podmienky splnené, súdny exekútor na žiadosť neprihliadne a o dôvode neprihliadania na ňu  povinného poučí.

Žiadosť musí obsahovať vyhlásenie povinného, že v dôsledku situácie spôsobenej šírením COVID-19 prechodne poklesli jeho príjmypokračovanie v exekúcii by mohlo pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny  zvlášť nepriaznivé následky. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť vyhlásenie o majetku.

Súdny exekútor na žiadosť povinného bezodkladne vydá upovedomenie o odklade exekúcie, a toto upovedomenie bezodkladne doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou.

Odklad exekúcie trvá 6 mesiacov od vydania upovedomenia o odklade exekúcie, najdlhšie však do 01.12.2020.

Súdny exekútor je i počas trvania odkladu exekúcie opravený vykonávať úkony na zistenie a zabezpečenie majetku, ktorý podlieha exekúcii, pričom ak boli tieto vykonané ešte pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] OCHRANA NÁJOMCOV [/accordion_title][accordion_content]
Od 25.04.2020 je účinný zákon, ktorý zabezpečuje ochranu nájomcov pred jednostranným ukončením nájmu zo strany prenajímateľa z dôvodu omeškania nájomcu s platením nájomného (vrátane úhrad za plnenia obvykle spojené s nájmom) splatného v období od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020.

Ochrana nájmu platí len pre prípady, v ktorých omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19. Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený.

Iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté.

Zákaz jednostranného ukončenia nájmu prenajímateľom platí do 31.12.2020.

Ochrana sa vzťahuje na:

  • nájom nehnuteľnosti, vrátane nájmu bytu, a
  • nájom nebytového priestoru.
V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť na fakt, že nárok prenajímateľa na nájomne v danom prípade nezaniká a nájomca je povinný ho uhradiť.
Dňa 09.06.2020 bol schválený návrh zákona, ktorý upravuje podmienky poskytovania dotácie na nájomné pre subjekty, ktoré v dôsledku šírenia pandémie boli nútené zatvoriť svoje prevádzky umiestnené v prenajatých priestoroch, pričom nájomné i napriek tejto skutočnosti boli povinné prenajímateľom naďalej uhrádzať.

Nárok na poskytnutie dotácie na nájomné vzniká nájomcovi po splnení nasledujúcich podmienok:

  • úhrada nájomného sa uskutočňuje v peniazoch;

  • vzťah nájomcu a prenajímateľa je založený na nájomnej alebo obdobnej zmluve podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právo nájomcu užívať predmet nájmu;

  • nájomný resp. obdobný užívateľský vzťah trvá najneskôr od 01.02.2020;

  • užívanie predmetu nájmu na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia ochorenia COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu.

Dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému je poskytovaná úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Predmetom nájmu môže byť:

miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov,

trhové miesto.

Zdôrazňujeme, že zmeny nájomnej zmluvy resp. obdobnej zmluvy oprávňujúcej nájomcu na užívanie predmetu nájmu, ktoré boli vykonané po 12.03.2020, nemajú vplyv na výšku dotácie na nájomné.

Aký je postup žiadania o poskytnutie dotácie?

Žiadosť o dotáciu podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet, pričom nájomca je povinný poskytnúť prenajímateľovi potrebnú súčinnosť na poskytnutie dotácie. Žiadosť sa podáva elektronicky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR. K žiadosti nie je potrebné prikladať dohodu o zľave z nájomného, keďže odoslanie elektronického formulár má rovnaké účinky ako táto dohoda, a to za predpokladu, že podpisy prenajímateľa a nájomcu sú autorizované podľa zákona o e-Governmente.

Ak požadovaná výška dotácie presahuje hodnotu 100 000 eur, povinnou náležitosťou žiadosti o dotáciu je označenie konečného užívateľa výhod.

Ministerstvo hospodárstva SR elektronicky doručí prenajímateľovi a nájomcovi oznámenie o schválení dotácie, na základe ktorého sa dotácia poskytuje.

Aká je výška dotácie?

Dotácia na nájomné sa poskytuje vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného nájomcovi, najviac však vo výške 50% nájomného, a to za obdobie, počas ktorého mali nájomcovia sťažené užívanie . Ak je prenajímateľom správca majetku štátu, nájomné sa znižuje na polovicu.

Do sumy nájomného nemožno zahrnúť úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom (napr. platby za dodávku energií) a ani obratovú zložku v prípade nájomného podľa obratu. V prípade, ak výšku úhrad za vedľajšie plnenia nie je možné oddeliť od výšky nájomného, platí predpoklad, že výška úhrady za dané plnenia je 5% nájomného.

Podstata dotácie na nájomné teda spočíva v tom, že nájomca uhradí prenajímateľovi dohodnuté nájomné, od ktorého sa odpočíta výška poskytnutej zľavy a výška poskytnutej dotácie. Nájomca je pritom oprávnený uhradiť takto ponížené nájomné v 48-mich rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia. Nájomca s prenajímateľom si však môžu dohodnúť aj inú lehotu splatnosti. Počas obdobia úhrady splátok platí, že prenajímateľ a ani jeho právny nástupca nemôže jednostranne zvýšiť nájomné, ak takéto právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred dňom 01.02.2020. Rovnaké podmienky platia aj v prípade, ak prenajímateľ neposkytne nájomcovi žiadnu zľavu z nájomného, ktoré sa týka predmetného obdobia sťaženého užívania predmetu nájmu.

Čo v prípade, ak už došlo k úhrade nájomného za obdobie povinného uzatvorenia prevádzok?

V danom prípade platí, že ak nájomca uhradil prenajímateľovi nájomné za celé obdobie alebo časť obdobia sťaženého užívania, dotáciu na nájomné možno poskytnúť za rovnako dlhé obdobie, ako bolo sťažené užívanie, a to vo výške poskytnutej zľavy z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného.

Dovoľujeme si poznamenať, že vyššie uvedené podmienky platia aj pre podnájomný vzťah.

[/accordion_content]

[/accordion]
[accordion]
[accordion_title]ZÁKAZ USPORADÚVANIA HROMADNÝCH PODUJATÍ[/accordion_title][accordion_content]
V súvislosti so šírením pandémie COVID-19 bol prijatý zákaz usporadúvania hromadných podujatí športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy v počte nad 500 osôb.
 
Pri usporadúvaní hromadných podujatí je potrebné dodržiavať niekoľko opatrení (aplikovateľné primerane aj pre hromadné podujatia organizované v exteriéri):
  • vstup a pobyt v mieste hromadného podujatia umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami,

  • vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov,

  • vybaviť hygienické zariadenia tekutým mydlom a papierovými utierkami,
  • pri vstupe do budovy zabezpečiť dezinfekciu rúk,

  • zverejniť pri vstupe do budovy oznam o povinnosti zostať v domácej izolácii, v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia,

  • zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou:

- telefonicky kontaktovať lekára a opustiť miesto hromadného podujatia, ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia,

- o zákaze podávania rúk,

  • odporúča sa dodržiavať odstupy medzi osobami minimálne 2 metre,neplatí pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti, partnerov, osoby vykonávajúce športovú činnosť, umelcov vykonávajúcich umeleckú činnosť, osoby usadené v hľadisku podujatí, osoby školiace voči osobám školeným, a iné osoby, ak z účelu hromadného podujatia vyplýva, že tento rozostup medzi zúčastnenými osobami nie je možné dodržať,

  • odporúča sa zabezpečiť sedenie osôb tak, aby medzi jednotlivými osobami bolo 1 miesto neobsadené, pričom sa odporúča zároveň medzi jednotlivými radmi sedadiel dodržiavať 1 radu sedadiel neobsadenú; odstupy medzi jednotlivými sediacimi neplatia pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti,
  • dostatočne vetrať priestory podujatia,

  • organizátor musí byť v každej chvíli schopný preukázať počet osôb aktuálne sa zúčastňujúcich na hromadnom podujatí,

  • v prípade hromadných podujatí organizovaných v exteriéri je organizátor povinný vyhradiť priestor hromadného podujatia a vyznačiť jeho vstup a výstup.

Zákaz hromadných podujatí sa nevzťahuje na zasadnutíia a schôdzíe štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy a zasadnutia uskutočňované na základe zákona, ktoré je možné viesť za nasledujúcich podmienok:

  • zabezpečiť pri vstupe do budovy oznam o povinnosti zostať v domácej izolácii v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia,
  • zaistiť pri vstupe do budovy dezinfekciu rúk,
  • zabezpečiť dodržiavanie nosenia ochranných rúšok osobami pohybujúcimi sa v objektoch daných orgánov,
  • vybaviť hygienické zariadenia prevádzky tekutým mydlom a papierovými utierkami,
  • zverejniť na viditeľnom mieste oznam o zákaze podávania rúk, povinnosti kontaktovať lekára telefonicky v prípade príznakov akútneho respiračného ochorenia a opustiť pracovisko a o pravidelnom umývaní rúk teplou vodou a mydlom po dobu aspoň 20 sekúnd,
  • dodržiavať hygienické a protiepidemické opatrenia v prípade podávania stravy (ochranné prostriedky pre personál, obmedzený počet ľudí v jedálni, 1 osoba za stolom, stoly 2 m od seba, príbor zabalený v papierovej vreckovke),
  • zabezpečiť dostatočné vetranie priestorov,
  • zabezpečiť pravidelnú dezinfekciu všetkých kontaktných priestorov, najmä dotykových plôch (napr.: kľučky, zábradlia, výťahy) a všetkých kontaktných predmetov (napr.: pracovný stôl, klávesnica, telefóny, prenosné média, myš) dezinfekčným prostriedkom s virucídnym účinkom.

Zákaz hromadných podujatí sa nevťahuje ani na výkon bohoslužieb, prvého svätého prijímania, sviatosti birmovania a sobášneho obradu, vrátane civilného obradu a výkonu pohrebných obradov. Pri ich výkone je nevyhnutné dodržiavať nasledovné podmienky:

  • vstup a pobyt v kostole, matričnom úrade alebo v priestoroch pohrebného obradu je možný len s prekrytými hornými dýchacími cestami,
  • pri vstupe do vyššie uvedených priestorov je nevyhnutné aplikovať dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,
  • odporúča sa zabezpečiť sedenie osôb tak, že medzi obsadenými miestami ostane 1 miesto neobsadené, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti, pričom sekvenciu obsadenia sedadiel sa odporúča v radoch alternovať,
  • dodržiavať respiračnú etiketu (kašlať, kýchať do vreckovky/lakťového ohybu),
  • odporúča sa nepodávať si ruky, znak pokoja je možné nahradiť úklonom alebo gestom úsmevu,
  • vylúčiť z obradov osoby s nariadenou karanténou alebo príznakmi respiračného infekčného ochorenia,
  • v nedeľu usporadúvať bohoslužby osobitne pre osoby staršie ako 65 rokov a pre osoby z rizikových skupín,
  • dezinfikovať použité bohoslužobné a iné predmety,
  • pred rozdávaním svätého prijímania, posvätených chlebov, agapé si musí ich rozdávateľ dezinfikovať ruky, pri prijímaní „pod obojím“ sa odporúča podávanie chleba len na ruku, inak je rozdávateľ povinný pri kontakte s ústami veriaceho použiť dezinfekciu rúk, nepoužívať obrady pitia z jednej nádoby (z nádoby môže piť len jedna osoba),
  • odporúča sa v priestoroch, kde sa vykonávajú obrady odstrániť nádoby s vodou (napr. sväteničky)
  • často dezinfikovať priestory, hlavne dotykové plochy, kľučky, podlahy, predmety.
[/accordion_content]
[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title]OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV[/accordion_title][accordion_content]
PRIPRAVUJEME PRE VÁS.
[/accordion_content]
[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]

[accordion_title]ČASTO KLADENÉ OTÁZKY[/accordion_title][accordion_content]

[accordion]
[accordion_title] JE ZAMESTNÁVATEĽ OPRÁVNENÝ NARIADIŤ ZAMESTNANCOVI PRÁCU Z DOMU, t.z. "home-office"? [/accordion_title][accordion_content]
V tejto súvislosti je nutné v prvom rade uviesť, že Zákonník práce rozlišuje 2 typy práce z domu. Prvým typom je tzv. domácka práca resp. telepráca, ktorá je charakteristická svojím dlhotrvajúcim charakterom, pričom takýto druh práce je priamo dohodnutý v pracovnej zmluve zamestnanca. Na zamestnanca sa v tomto prípade nevzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, napríklad ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, o nepretržitom dennom či týždennom odpočinku (teda zamestnanec si prácu rozvrhuje sám). Zamestnanec taktiež nemá nárok na náhradu mzdy alebo niektoré mzdové zvýhodnenia, ak sa so svojím zamestnávateľom nedohodne inak. V prípade takto dohodnutej domáckej práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi všetko potrebné technické a programové vybavenie (okrem prípadov, ak zamestnanec podľa dohody využíva svoje vlastné vybavenie), aby zamestnanec mohol svoju prácu riadne vykonávať. Zamestnávateľ je taktiež povinný prijať opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.
Domácku prácu resp. teleprácu vykonáva zamestnávateľ len na základe obojstrannej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom obsiahnutej v pracovnej zmluve, resp. v dodatku k nej, resp. v inej obojstrannej dohode upravujúcej obsah pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
V prípade, ak zamestnanec vykonáva prácu z domu z dôvodu situácie s COVID-19, nejde o domácku prácu v zmysle Zákonníka práce. Hlavným rozdielom je dočasnosť takto vykonávanej práce. Zamestnanec v tomto prípade vykonáva prácu v rovnakom „režime“ akoby ju vykonával z práce, t.j. v rovnakom pracovnom čase, pričom má nárok na náhradu mzdy ako aj mzdové zvýhodnenia v zmysle Zákonníka práce. Zamestnávateľ v tomto prípade nemá zo zákona povinnosť zabezpečiť zamestnancovi všetko potrebné technické a programové vybavenie a taktiež nie je povinný prijať opatrenia, ktoré predchádzajú spoločenskej izolácii zamestnanca. Zamestnávateľ a zamestnanec sa na takomto spôsobe vykonávania práce z domu môžu dohodnúť obojstrannou dohodou (za bežných podmienok), resp. postačuje aj rozhodnutie zamestnávateľa (počas aktuálnej pandémie), v prípade, ak to druh práce zamestnanca umožňuje. I keď zákon nepredpisuje formu takejto dohody alebo súhlasu, určite odporúčame prácu z domu, resp. jej podmienky dohodnúť písomne, a to aspoň formou e-mailu.
Z vyššie uvedeného však vyplýva, že zamestnávateľ bežne nemôže zamestnancovi jednostranne nariadiť prácu z domu, ak s tým zamestnanec nesúhlasí. V súčasnej situácii však na základe mimoriadnej legislatívy prijatej v súvislosti s pandémiou zamestnávateľ má právo zamestnancovi „home office“ aj nariadiť, a je povinný zamestnancovi na jeho žiadosť prácu z domu umožniť, ak to povaha práce dovoľuje a na strane zamestnávateľa tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] JE ZAMESTNÁVATEĽ POVINNÝ ZAOBSTARAŤ ZAMESTNANCOVI PRACOVNÉ PROSTREDKY V PRÍPADE, AK ZAMESTNANEC VYKONÁVA PRÁCU Z DOMU ("home-office") Z DÔVODU COVID-19? Napríklad notebook, internet a podobne? [/accordion_title][accordion_content]
V prípade, ak zamestnanec vykonáva prácu z domu z dôvodu situácie s COVID-19, nejde o domácku prácu v zmysle Zákonníka práce. Zamestnávateľ v tomto prípade nemá zo zákona výslovnú osobitnú povinnosť zabezpečiť zamestnancovi všetko potrebné technické a programové vybavenie. Tu je však dôležité spomenúť, že v prípade, ak zamestnanec nemá možnosť vykonávať prácu z domu, nastanú tak prekážky na strane zamestnávateľa, ktorý nedokáže takémuto zamestnancovi riadne prideľovať prácu. V tomto prípade, i napriek tomu, že zamestnanec prácu nevykonáva, nakoľko nastali prekážky na strane zamestnávateľa z dôvodu zastavenia alebo obmedzenia činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo ako dôsledok vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume 80% jeho priemerného zárobku (ale vždy najmenej v sume minimálnej mzdy).
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnanec bude používať pri výkone svojej práce vlastné technické a programové vybavenie, pričom zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na výške náhrady, ktorá za používanie takéhoto vlastného vybavenia zamestnancovi patrí.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] MUSÍ SA ZAMESTNANEC POČAS VÝKONU PRÁCE Z DOMU REÁLNE ZDRŽIAVAŤ V MIESTE SVOJHO POBYTU ALEBO MÔŽE PRÁCU VYKONÁVAŤ AJ Z INÉHO MIESTA? [/accordion_title][accordion_content]
Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na jednom alebo viacerých miestach výkonu práce zamestnanca počas obdobia, kedy zamestnanec vykonáva prácu z domu. Miesto výkonu práce zamestnanca sa nemusí viazať na trvalý resp. iný pobyt zamestnanca.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] JE SITUÁCIA S COVID-19 DÔVODOM PRE SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU ZO STRANY ZAMESTNÁVATEĽA? [/accordion_title][accordion_content]
Súčasná situácia s novým koronavírusom COVID-19 nepredstavuje osobitný výpovedný dôvod pre skončenie pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa a taktiež nie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Zákonník práce presne špecifikuje spôsoby skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ako aj dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou, resp. okamžitým skončením pracovného pomeru; vyhlásenie mimoriadneho resp. núdzového stavu, resp. iná obdobná situácia však k týmto dôvodom nepatrí a nebola pridaná ani poslednými mimoriadnymi novelami Zákonníka práce.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] MÔŽE ZAMESTNÁVATEĽ NARIADIŤ ZAMESTNANCOVI ZNÍŽENIE MZDY ALEBO SKRÁTENIE PRACOVNÉHO ÚVÄZKU? [/accordion_title][accordion_content]
Výška mzdy, ako aj dĺžka pracovného úväzku zamestnanca je obsahom dvojstrannej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, obsiahnutá spravidla v pracovnej zmluve. V prípade, ak má zamestnávateľ záujem znížiť zamestnancovi mzdu, resp. skrátiť mu úväzok, môže tak urobiť jedine formou obojstrannej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a nie jednostranne.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] MÔŽE ZAMESTNÁVATEĽ NARIADIŤ ZAMESTNANCOVI ČERPANIE DOVOLENKY? [/accordion_title][accordion_content]
Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancom z prevádzkových dôvodov hromadné čerpanie dovolenky, a to najdlhšie na dobu dva týždne. Zamestnávateľ je povinný toto opatrenie vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov a len v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, je oprávnený konať samostatne.
Čerpanie povinnej dovolenky z dôvodu mimoriadnej situácie je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej 2 dni vopred. V prípade, ak má zamestnávateľ záujem na tom, aby zamestnanec nastúpil na dovolenku skôr ako je zákonom stanovený počet dní, môže zamestnávateľ zamestnancovi takýmto spôsobom čerpanie dovolenky určiť len so súhlasom dotknutého zamestnanca.[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] MÔŽE ZAMESTNÁVATEĽ NARIADIŤ ZAMESTNANCOVI NEPLATENÉ VOĽNO? [/accordion_title][accordion_content]
Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne nariadiť neplatené voľno. Neplatené voľno zamestnanca môže byť čerpané len na základe obojstrannej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]
[accordion_title] ČO ZNAMENÁ POJEM "KURZARBEIT"? [/accordion_title][accordion_content]
„Kurzarbeit“ predstavuje formu štátnej pomoci pre zamestnancov, ktorí nemôžu úplne alebo sčasti vykonávať svoju prácu z dôvodu existencie prekážok na strane zamestnávateľa. Cieľom zavedenia „kurzarbeitu“ je udržanie pracovných miest u zamestnávateľov, ktorí boli ovplyvnení negatívnymi dôsledkami pandémie COVID-19, teda u takých, ktorí museli obmedziť alebo zastaviť svoju činnosť v dôsledku šírenia koronavírusu.

Táto forma štátnej pomoci má za úlohu zabrániť prepúšťaniu zamestnancov, na ktorých mzdu prispeje štát zamestnávateľovi. Uvedená forma finančného príspevku je využívaná v mnohých krajinách, avšak na Slovensku bola zavedená až z dôvodu šírenia pandémie COVID-19, kedy mnoho zamestnávateľov obmedzilo alebo prerušilo svoju činnosť, hoci nespadajú medzi zamestnávateľov nútených povinne zavrieť svoje prevádzky na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. V dôsledku takéhoto obmedzenia alebo prerušenia svojej činnosti tak následne nie sú schopní prideľovať prácu svojim zamestnancom, následkom čoho zamestnanci nevykonávajú prácu z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa.

Takáto situácia však pre mnoho zamestnávateľov znamená natoľko vážny zásah do ich ekonomickej stability, že sú nútení prepúšťať svojich zamestnancov. Práve za účelom odvrátenia danej skutočnosti štát zaviedol systém „kurzarbeit“, v zmysle ktorého prispieva zamestnávateľom na mzdu zamestnancov vo výške, ktorú by boli inak zamestnávatelia povinní uhradiť zamestnancom sami počas trvania objekívnych obmedzení (prekážok v práci) na strane zamestnávateľa. Výška príspevku v rámci „kurzarbeit“ predstavuje sumu vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 880,- eur.

Nakoľko účelom poskytovania príspevku je udržanie pracovného pomeru zamestnanca, zamestnávateľ musí splniť niekoľko podmienok na jeho poskytnutie, a to najmä neprepustiť zamestnanca, na ktorého je príspevok poskytnutý, ani neukončiť jeho pracovný pomer dohodou, minimálne 2 mesiace po poskytnutí príspevku, pričom zároveň zamestnanec na začiatku poskytovania príspevku nesmie byť vo výpovednej lehote.

Žiadosť o predmetný príspevok je možné podávať prostredníctvom web stránky www.pomahameludom.sk, konkrétne prostredníctvom žiadosti o príspevok v rámci Opatrenia č. 3, možnosť 3A.
[/accordion_content]
[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]
[accordion]

[accordion_title]UŽITOČNÉ ODKAZY - LINKY[/accordion_title]

[accordion_content]

 Úrad vlády Slovenskej republiky

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Finančná správa Slovenská republika

Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO

[/accordion]
[/accordion_content]
[/accordion]